|
|
Iron Maiden - Rime Of The Ancient Mariner (piesen O Starovek Iron Maiden - Rime Of The Ancient Mariner (piesen O Starovek |
*** Autor textu: Iron maiden *** Autor hudby: Iron maiden | Počuješ pieseň starovekého námorníka
Vidíš jeho oko keď zastavuje jedného z troch
Okúzluje jedného z hosťov svadby
Zostaň tu a počúvaj nočné mory mora
A hudba hrá ďalej keď nevesta prechádza okolo
Chytená jeho kúzlom a námorník hovorí svoj príbeh
Jazdili južne ku krajine snehu a ľadu
Na miesto kde nikto nebol
Cez sneh hmla letí na albatrose
Pozdravení v mene boha
Dúfajú, že prinesie šťastie
A loď sa plaví ďalej späť na sever
Cez hmlu a ľad a albatros nasleduje ďalej
Námorník zabíja vtáka dobrého znamenia
Jeho lodní kolegovia znovu plačú pre to čo urobil
Ale keď sa hmla vyjasnieva, ospravedlňujú sa mu
A nútia seba v časti zločinu
Plavia sa ďalej a ďalej a severne cez more
Plavia sa ďalej a ďalej a severne kým všetci nebudú ticho
Albatros začína so svojou pomstou
Hrozná kliatba, smäd začal
Jeho lodní kolegovia obviňujú smolu na námorníka
Na jeho krku, mŕtvy vták je obesený
A kliatba ide ďalej a ďalej a ďalej na mori
A smäd ide ďalej a ďalej pre nich a mňa
"Deň po dni, deň po dni
Namyšľame si, ani dych ani pohyb
Tak leniví ako maľovaná loď na maľovanom oceáne
Voda, voda všade a celé paluby sa zmenšujú
Voda, voda všade, ani žiadna kvapka na pitie"
[Samuel Taylor Coleridge (1772-1834)]
Tam, volá námorník
Tam prichádza loď cez hranicu
Ale ako sa môže ona plaviť bez vetra
Vo svojích plachtach a bez prílivu?
Pozrite sa, prichádza vpred
Blíži sa vpred, von zo slnka
Pozrite sa, ona nemá žiadnu posádku
Nemá žiadny život, počkajte, ale tam sú dvaja
Smrť a ona, život v smrti
Hádžu svoju hraciu kocku posádke
Ona vyhráva námorníka a on jej teraz patrí
Potom posádka, jeden za druhým
Spúšťajú mŕtvych, dvesto mužov
Ona, ona, život v smrti
Necháva ho žiť, jej vyvolený
(Rozprávanie)
"Jedna po druhej, hviezda zaťala mesiac
Príliš rýchlo na výdych alebo povzdych
Každý otočil jeho tvár s hroznou bolesťou
A preklial ma so svojím okom
Štyri krát päťdesiat živých mužov
A nepočul som ani povzdych ani výdych
S ťažkým buchnutim neživý kus
Spustili sa jeden po druhom."
[Samuel Taylor Coleridge (1772-1834)]
Kliatba žije ďalej v ich očiach
Námorník, želal si aby umrel
Spolu s morskými bytosťami
Ale žili ďalej, takže žil
A pri svetle mesiaca
Modlí sa za ich krásu nie skazu
So srdcom ich požehnava
Božie bytosti, všetky z nich tiež
Potom kúzlo začína lámať
Albatros padá z jeho krku
Ponára sa ako olovo do mora
Potom dole v pádoch prichádza dážď
Počuješ vzdychy dávno mŕtvych námorníkov
Vidíš ich hýbať sa a začínajú stúpať
Telá zdvihnuté dobrými duchmi
Žiaden z nich nehovorí
A sú neživí vo svojích očiach
A pomsta je stále hľadaná, pokánie začína znovu
Vrhá sa do vytrženia a nočná mora pokračuje
Teraz je kliatba konečne zdvihnutá
A námorník vidí svoj domov
Duchovia idú z dávno mŕtvych tiel
Formujú svoje vlastné svetlo a námorník odišiel sám
A potom čln prišiel, plaví sa smerom k nemu
Bola to radosť, nemohol uveriť
Čln pilota, jeho syn a pustovník
Pokánie života padne na neho
A loď, ponára sa ako olovo do mora
A pustovník vyhrešuje námorníka od jeho hriechov
Námorník je zviazaný aby povedal o svojom príbehu
Aby povedal svoj príbeh kdekoľvek ide
Že musíme milovať všetky veci ktoré boh vyrobil
A hosť svadby je smutný a múdrejší človek
A príbeh ide ďalej a ďalej a ďalej
|
| |
Bruce Dickinson:
Bruce Dickinson:
Bruce Dickinson:
Depeche Mode:
