Pre letnú noc nad vodou,
pre tieň zámockých schodov,
i pre krídla zakrytých jej brán,
pre skamenelú krásu,
čo uniknúť vie času,
mám svoju Bratislavu rád.
Pre tie tiché zákutia a brány,
i do neba zahľadený hrad,
pre mnohé vzácne mená
a kroky Beethovena,
mám svoju Bratislavu rád.
Skôr než hudba zašumí
a pieseň ohne driek,
dvíham pohár krištáľový,
na jej dlhý vek.
Dvíham pohár bez obavy,
na svit jarných rán,
keď v uliciach Bratislavy,
keď v uliciach Bratislavy,
vonia orgován.
Keď v uliciach Bratislavy,
keď v uliciach Bratislavy,
vonia orgován.
Pre štíty plné lesku,
pre kŕdle detí v piesku,
pre jej pestrý neónový šat,
pre ruže v čiernej hline,
tam hore na Slavíne,
mám svoju Bratislavu rád.
Pre jej tridsať rozkvitnutých jarí
i pre slnko bielych promenád,
pre čas, čo stavia mosty
do šťastnej budúcnosti,
mám svoju Bratislavu rád.
Skôr než hudba zašumí
a pieseň ohne driek,
dvíham pohár krištáľový,
na jej dlhý vek.
Dvíham pohár bez obavy,
na svit jarných rán,
keď v uliciach Bratislavy,
keď v uliciach Bratislavy,
vonia orgován.
Keď v uliciach Bratislavy,
keď v uliciach Bratislavy,
vonia orgován.
Vonia orgován.
|
