ZadrieGmal som G/F#na sedadEmile
autoGbusu G/F#nočnej Emilinky,
zdalo Gsa mi, G/F#že ma veEmizie
cez Gkopčeky, G/F#cez doEmilinky,
Dza 6 riek a Amiza 5 morí,
Emiza 4 zakCliate hory a Dza 3 sídlisGká.
Myšlienky na teplú postel, na to slastne sladké snenie
preťala náhle ostrá veta: Čo máte na preclenie ?
Ste na colnici, na hranici ľudských možností.
Nocou ako hustou horou autobus sa so mnou rútil
a zhora z reproduktorov znel hlas, ktorý čudne chutil:
Ste na colnici, na hranici ľudských možností.
®:NiGkoho som nevidel a bolo mi C/F#clo až Emiclivo,
nič som nevedel a tŕpol som trpezlivo,
kto Dje colník, Amino nebol nik, Cžiadny pracovník.
Žiadna prehliadka za plentou,žiadny prieskum dokumentov,
žiadny vrták, čo ti zíza do kufrov a či máš víza,
či máš razítka a kolky, prečo, načo, kam a koľkí, nik sa nepýta.
Ako v prapodivnom tranze, ako v americkom filme,
v duchu kričím na vodiča: Len sa z cesty nevychýľme!
Máme predsa rýchlosť svetla a možno rýchlosť tmy.
®:Nikoho som nevidel a bolo mi čudne clivo,
nič som nevedel a tŕpol som trpezlivo
a zrazu som chápal, čo všetko mi bolo zhabané:
Silné reči, slabé chvíle, sladké vety, plané sľuby
a pilníček, ktorým som si odmalička brúsi zuby
na tú cestu, na diaľnicu, ktorá vedie na hranicu ľudských možností.
Cítil som sa oklamaný, poznáte ten poci horký:
Čo má čo bzť hranica snov neďaleko Matadorky ?
A s hnevom na lícach vykríkol som náhle čulý:
Žiadna hranica, tú sme predsa posunuli,
ešte včera, ešte vlani, dávno že už neviem ani,
ktorým smerom nastal posun, von či bližšie k nám...
Nocou ako hustou horou autobus sa so mnou rútil.
Možno rútil,možno vliekol,kto to zistí,v tme jak mlieko
Kde sú rieky, kde sú moria, kde sú zakliate pohoria
v našich sídliskách ?
|
Jednofázové Kvasenie:
Camille:
Cop:
