Škoda teba, môj vieneček zelený,
nebudeš ty na mej hlave nosený.
Nosievala bych ťa, ale nemôžem,
zložila som svú prísahu pred kňazem.
Škoda teba, môj rozmarín spanilý,
nebudeš viac na mej hlave nosený.
A to všetko pre šuhajka švárneho,
nebolo mu v celom svete rovného.
Po dedine tichý vetrík povieva,
už sa dcérka od mamičky odberá.
Ešte sa vás, má mamička, pýtať mám,
ako dlho ešte s vami bývať mám.
Nie, dcéruško, nie, premilá, nie so mnou,
koho si si vyvolila, ten s tebou.
A ja som si vyvolila z ruže kvet,
radšej ho mám, ako celý tento svet.
A ja som si vyvolila Janíčka,
radšej ho mám, ako svojho bratríčka.
|
Ľudové [sk]:
Ľudové [sk]:
Ľudové [sk]:
