Pútnik, poď a pridaj sa k nám, pešo kráčaš a si celkom sám
Do Emauz vedie naša púť, tu by ťa mohla noc zastihnúť.
Smutný úsmev, v očiach radosti niet, nebuďte skúpi na zopár viet
Aký smútok vaše duše kvári? Nespievate, máte srdcia v žiali
Ty si snáď jediný, čo sa pýtaš, ale správne z našich tvári čítaš
Pred pár dňami sme s Pánom chodili, veľkňazi ho však na kríž pribili
Vravel vám, že smrť nad ním nemá moc? A skor ako sa dnes skončila noc,
z hrobu vstal ako sľúbil, všetko to robil, lebo vás veľmi Ľúbil
Zostaň s nami, veď aj deň sa už schýlil, zbytočne by si sa ďalej silil
Keď vzdával vďaky, keď jedli, pili, v tom sa im oči otvorili.
Spoznali ho pri lámaní chleba a nezaznel pri tom žiadny hlas z neba
Horeli nám srdcia, keď k nám hovoril, zjavil sa nám a tým, čo si vyvolil
Pokoj vám, Ja som to
I tento príbeh nám Pán zanechal, možno by si sa aj ty zamyslieť mal,
či tvoje srdce a oči vidia a spoznať svojho Pána vedia |
