|
|
Francis Cabrel - S´abriter De L´orage Francis Cabrel - S´abriter De L´orage |
| Bledá žiara padala z bledého okna
Farba mojich očí sa dala ľahko rozoznať
Bola to farba vagónov na odstavných koľajach
Vstúpte, povedala, a ukryte sa pred búrkou
Prešiel som cez úlomky našich čarovných nocí
Potkol som sa o našu sutinu, o naše úžasné skazy
Na čele som stále mal jej jemné tetovanie
Vstúpte, povedala, a ukryte sa pred búrkou
Rozprával som o vetre na jazere a o jednej bielej plachetnici
O láskaniach, čo jej vlasy skrývajú vo veľkom
O lístku do večnosti stratenom pri stroskotaní
Vstúpte, povedala, a ukryte sa pred búrkou
Pýtal som sa, či neskôr bude všetko opäť stabilné
Či môžeme dlho existovať zavesení v prázdnote
V tom nepretržitom opojení, tej zastávke na obrázku?
Vstúpte, povedala, a ukryte sa pred búrkou
Spoznáte iné dnešky, iné hodiny utrpenia
Človek sa napokon spamätá vďaka istote
Jar, čo prichádza vždy po požiari, doska, plávajúca na povrchu
Vstúpte, povedala, a ukryte sa pred búrkou
Bledé svetlo žiarilo v bledom okne
Farba mojich očí sa dala ľahko rozoznať
Bola to farba vagónov na odstavných koľajach
Vstúpte, povedala, a ukryte sa pred búrkou
|
| |
