Mal výzor chlapský a úsmev bratský,
a splietol si ma s dákou Karolínou,
na moju tvár sa zadíval,
kvôli mne vraj má rád mendocino.
Privrával sa mi,
jak starý známy
a jeho hlas ma mámil vždy ako víno,
ja od tých čias,
chcem zas a zas,
kvôli nemu uzrieť mendocino.
Mendocino, mendocino,
cieľ mojej púte stále je mendocino.
Nechám sa zviesť
spleťou ciest,
srdce kompas hľadá mendocino.
Dvaja ľudia sa stretnú,
dve priamky sa pretnú
a človek potom často si zaspomína.
Na prvý smiech i hriech,
na prvý sneh,
ó kde je lanský smiech mendocina.
Mendocino, mendocino,
cieľ mojej púte stále je mendocino.
Nechám sa zviesť
spleťou ciest,
srdce kompas hľadá mendocino.
Pavol Habera:
Repete:
Repete:
Jozef Bednárik:
