GMusíš ísť, viem že musíš Císť,
čaro ciest si Ťa D7pýta,
muž vždy má, v duši Gcieľ i púť.
Pobežíš, s nimi pobeCžíš,
prekročíš mnohé D7mýta,
ale vieš čo nemáš zabudGnúť.
GKeď si sám, na palube hviezdy,
svojej hviezdy, keď letíš Amik výšinám,
keď si sám, nech z neba Ti D7svieti,
ticho znie Ti, že nie si Gsám.
Že Ťa mám, a jak do obálky,
do tej diaľky, lásku Ti ukladám,
že Ťa mám, tu na vlne túžby,
že kto ľúbi, nie je sám.
Dlhá púť, v očiach dlhá púť, biela šatka vo vánku,
či to dá sa zabudnúť.
Keď si sám, na palube hviezdy,
svojej hviezdy, keď letíš k výšinám,
keď si sám, nech z neba Ti svieti,
ticho znie Ti, že nie si sám.
Keď Ťa mám, nás nedelia diaľky,
žiadne diaľky, hory či oceán.
Keď Ťa mám tu na vlne túžby,
D7veď kto ľúbi, nie je Gsám. C,G
|
Ľubo Belák:
Eva Kostolányiová:
Karol Duchoň:
Jana Kocianová:
