U Napalm Death sa dvojrocny interval pomaly uz stava zvykom medzi vydavanim jednotlivych studiovych pocinov. Tento album sa vola Order of The Leech a mozeme kludne skonstatovat, ze grindcore sa vracia v plnej krase. Vdaka neuveritelnemu zvuku gitar dostane fanusik svoju porciu poctiveho, naslapaneho death/grindu. Uz uvodna skladba Continuing War on Stupidity Vas o tom presvedci. Gitarove riffy su hodne brutalne, snazia sa pretlmocit drsny hudobny zvuk do usi posluchaca, pricom jednotlive pesnicky na seba nadvazuju. Bubny maju po prvykrat odlisny rytmus od predoslych pocinov, su "premietnute v celkovom mixe" a bubenik pohana svojim sialenym bubnovanim celu kapelu dopredu.

Pulz nahravky ma jasny ciel : aby fanusik mohol kludne skakat/triast hlavou/kyvat nou bez toho, zeby sa musel do pesniciek pozornejsie zapocuvat, a cakat, co nove mu sakra kapela naserviruje. Basa je konecne zretelne pocutelna, nachadza sa tu pevna basova linka, pekne brutalne zospodu znejuca. Zlepsuje a zvysuje zvuk albumu Order of the Leech, konecne nie je v teni ani utopena v pozadi gitar. K vokalistovi Markovi Greenwayovi hadam len tolko : svojim vokalom dokazuje, ze patri medzi najlepsich vokalistov svetovej death metalovej a grindovej sceny. Konkurovat mu mozu len velikani typu Glen Benton z Deicide, Piotr Wiwczarek z Vader, John Tardy z Obituary, prípadne Frank Mullen zo Suffocation.

Uvodna skladba Continuing War on Stupidity je psychicku pohodu likvidujuca, nervydrasajuca, a usitrhajuca pesnicka s genialnym zabijackym zvukom. Grindove "hity" su pesnicky ako Forced to Fear, Out of Sight -Out of Might, To Lower Yourself, Lowest Common Denominator, Per capita a Blows to The Body.

Album prinasa dost novych veci. Trendovost v hudbe vyslovene neznasam a snaha za kazdu cenu na kazdom dalsom novom studiovom albume prist s niecim novym mi nahana hrozu a vobec sa za to nehanbim. Na druhej strane 20 - 30 rokov stale drhnut to iste je vyslovene nuda. Najlepsie je aspon minimalna snaha prist s minimom novych napadov za dlhsiu dobu : povedzme 5 - 7 rokov sa mi zda ako optimalna doba. V kazdom pripade genialny grindovy album, 95 %