Jeho mladší kolega Zdeněk Zelenka (64) si na neho zaspomínal takto: „Vždy som obdivoval, ako chodil elegantne oblečený a myslím, že elegantné boli aj jeho komédie. Nikdy vulgárnosť, agresia, vždy nadhľad, inteligentný humor, nadsadenie a fantázia.“

Vorlíček patril k najznámejším režisérom a scenáristom v našich končinách. Po skončení pražskej FAMU nastúpil do filmového štúdia Barrandov ako asistent, neskôr pomocný režisér. V 60. rokoch začal svoju samostatnú prácu detskou detektívkou Případ Dubínek.

Prvé Vorlíčkove filmy však z hľadiska námetu, kvality scenára i samotného spracovania patrili skôr k dobovému priemeru. U divákov po prvý raz zabodoval v roku 1966 paródiou na komiksové seriály Kdo chce zabít Jessii?

Do hlavnej úlohy obsadil vtedy celkom neznámu Olgu Schoberovú (75). Tú neskôr verejnosť často prirovnávala k Brigitte Bardotovej alebo Ursule Andressovej.

Vorlíček kvôli nej dokonca obetoval herca Václava Vosku (†63), ktorý si mal zahrať hlavnú mužskú postavu. Po boku Schoberovej však hrať odmietol. Nebola totiž študovanou herečkou, len „obyčajnou“ predavačkou v železiarstve U Rotta. Režisér si tvrdošijne stál za svojím, preto sa vo filme ako hlavný mužský hrdina napokon ukázal Jiří Sovák (†79).

Týmto krokom otvoril Václav Vorlíček neskúsenej blondínke dvere priamo do Hollywoodu. Tam Olinka „klof­la“ milenca speváčky Barbry Streisandovej (76) Johna Calleyho (†81), mocného prezidenta štúdií Warner Brothers, a vzala si ho za manžela. Správa o režisérovej smrti herečku zastihla, prekvapivo, v Prahe, kde sa už často nezdržiava, no stále tu má trvalé bydlisko.

„Osemdesiatosem rokov? To je predsa krásny vek! Prečo plakať? Doprajme mu konečne zaslúžený pokoj!“ odbila bulvárnych novinárov z denníka Schoberová.

Po filme Kdo chce zabít Jessii?, o ktorý mal záujem aj Holly­wood, natočil režisér v roku 1970 ďalší trhák Pane, vy jste vdova!, kde sa popri Ive Janžurovej (77) predstavila aj divácky mimoriadne obľúbená Helena Růžičková (†68).

Komédia vznikala v problematickom období normalizácie, keď komunistickým cenzorom pripadalo všetko podozrivé, a je v podstate zázrak, že intrigánsky príbeh o rušení armády a zmenách identity vôbec vznikol.

Samotný režisér náročné obdobie pred nakrúcaním po rokoch okomentoval slovami: „Bol som veľmi nervózny, keď som išiel na schvaľovanie. Miloš Macourek tam dokonca odmietal ísť, že by to nervovo neuniesol,“ uviedol Václav Vorlíček.

V kancelárii vtedajšieho šéfdramaturga Barrandova, ktorý, prirodzene, kádrovo vyhovoval, uviazlo v tom období asi 30 nikdy nezrealizovaných scenárov. Pri tomto filme mali režisér a v konečnom dôsledku aj samotný divák obrovské šťastie. Byť ukrátený o herecký koncert Ivy Janžurovej v trojúlohe, ktorú jej Vorlíček doprial, by bola obrovská škoda.

Herečka sa na svoju úlohu pripravovala veľmi svedomito. Spolu s Růžičkovou sa vybrali na návštevu psychiatrickej liečebne.

Na toto obdobie si pred rokmi zaspomínala Helena takto: „S Ivou sme skutočne išli do Bohníc, kde nás pani primárka vzala priamo na oddelenie. Blázni sa hlásili ako na vojne a my sme si ich prezerali. Bolo to tajné, nemohli sme im povedať, že sa podľa nich pripravujeme na svoje úlohy. A keď nás jedna pacientka spoznala, primárka ju okríkla, že sme kontrola z ministerstva a že sa na herečky iba podobáme,“ uviedla.

Film Saxana si okamžite obľúbili všetky vekové kategórie.

O prítomnosti herečiek sa o chvíľu dozvedelo celé sanatórium. Doktorka, ktorá ich sprevádzala, znervóznela tak, až dostala očný tik a trhalo jej kútikmi úst.

„Zdá sa mi, že sme si za vzor na našu úlohu napokon zobrali pani psychiatričku,“ doplnila so smiechom korpulentná herečka. Vo filme si zahrala aj niekdajšia Vorlíčkova múza Olga Schoberová, ktorá už v tom čase žila v USA.

Tento film chcel režisér nakrúcať v Nemecku. Po ruskej okupácii v roku 1968 sa dokonca odhodlal s celou rodinou emigrovať. V tejto krajine sa však dlho neohrial. Uvedomil si, že v cudzom prostredí by mal pri nakrúcaní omnoho zložitejšie podmienky ako doma.

<strong>Predbehol aj J. K. Rowlingovú</strong>

S príbehom o čarodejnici Saxane, túžiacej po živote medzi bežnými smrteľníkmi, oslovil filmový režisér v roku 1971 hneď niekoľko generácií. Do svojho príbehu však dlho nemohol nájsť dievča, ktoré by sa mu do úlohy čarodejnice hodilo. Petra Černocká (69) rolu napokon získala pre svoj výrazný nos, ktorý nevyžadoval ďalšie „vylepšenia“ v maskérni.

Po veľkom diváckom úspechu získala Petra ocenenie Herečka roka. Dlho sa však z neho netešila. Krátko po nakrúcaní totiž otehotnela, narodil sa jej syn, ktorý náhle zomrel.

„Zomrel pre zlú technológiu pôrodu. Nemal žiadnu vrodenú chybu, bol zdravý,“ povedala herečka po rokoch v jednom z rozhovorov. Po rokoch jej robí radosť dcéra Barbora.

Petra Černocká získala úlohu Saxany vďaka svojmu nosu.

Hoci by sa dalo povedať, že už v tomto bode na naše reálie dosiahol režisér Václav Vorlíček svojimi komédiami všetko, čo len mohol, ten pravý a nikdy sa nekončiaci úspech prišiel až v roku 1973 rozprávkou Tři oříšky pro Popelku, ktorá je počas Vianoc prítomná takmer v každej domácnosti. Do života režiséra navyše vstúpila Libuše Šafránková (65), ktorá sa stala jeho ďalšou múzou.

Českú verziu rozprávky spracovala Božena Němcová. V socialistickom Československu, žiaľ, štátna televízia nemala dostatok finančných prostriedkov na realizáciu tohto scenára, preto vedenie požiadalo o spoluprácu Nemeckú demokratickú republiku.

Nemci boli scenárom rozprávky nadšení. Mali však jednu podmienku, aby sa začalo nakrúcať už v decembri. Podľa námetu a scenára však Popoluška mala behať po zelenej lúke plnej kvetov. Nakoniec Václav Vorlíček rozhodol, že sa reálie rozprávky prepíšu do zimného obdobia.

Film sa nakrúcal v Nemecku a na Šumave v Česku. Zaujímavosťou je, že hoci bola hlavná hrdinka v mladučkom veku bravúrna jazdkyňa, scénu, v ktorej uháňa lesom a preskakuje spadnutý strom na princovom grošákovi, točila dablérka. Režisér chcel hlavnú predstaviteľku ušetriť od akéhokoľvek prípadného zranenia. Rozprávka vystrelila Šafránkovú okamžite medzi hereckú elitu.

Mimochodom, okrem úspechu v Nemecku a našich končinách sa dostala divákom pod kožu v Španielsku, Nórsku a v Spojených arabských emirátoch. Do smrti už Vorlíček neoslovil Šafránkovú inak ako moje Popelka.

Tři oříšky pro Popelku sa pôvodne mali odohrávať v letnom období a Popoluška mala behať po rozkvitnutej lúke.

O rok neskôr už Libuše hviezdila po boku Jaromíra Hanzlíka (71) vo filme Jak utopit doktora Mráčka aneb konec vodníků v Čechách. Ten sa počas nakrúcania stretol dvakrát so smrťou. Prvýkrát to bolo v márnici, kde chtiac-nechtiac musel precítiť všadeprítomný pach rozkladajúcich sa mŕtvych tiel.

„Ocitnúť sa v márnici bol silný zážitok. Najvýraznejšie to bolo po prvý raz,“ zaspomínal si herec.

Okrem toho ho však smrť zasiahla aj priamo pred očami. V náručí mu totiž skonal herec Jan Libíček (†42) známy ako predstaviteľ komických tučných postáv. Pri nakrúcaní tajil svoje zdravotné problémy. Počas scény, v ktorej mal ísť ako potápač Alois Vodička pod hladinu Vltavy, nečakane skolaboval. Jeho rolu prevzal Zdeněk Řehoř (†74), ktorý všetky Libíčkove scény pretočil.

V roku 1977 zas Vorlíček bodoval s filmom Což takhle dát si špenát?, kde do hlavných úloh obsadil Jiřího Sováka (†79) a Vladimíra Menšíka (†58).

Vo svojej biografickej knihe Pane, vy jste režisér! si Václav zaspomínal na to, ako hercov potrápil špenát počas nakrúcania.

„Keď sa Menšík a Sovák v reštaurácii hladní vrhali na špenát a brali ho z tanierov ostatným hosťom, došlo k situácii, že sme celý obraz nestihli natočiť v jednom dni. Pokračovalo sa až ráno. Na túto konkrétnu scénu sme mali objednané hotové porcie vrabcov so špenátom z Alcronu. Keďže sme však scénu nedokončili, jedlo sme uložilo do chladničky. Cez noc však vypli prúd a spomínaný špenát sa pokazil.“

Iva Janžurová vo filme Což takhle dát si špenát bola absolútne geniálna. Na úlohu prikývla okamžite.

Pred začiatkom nakrúcania nikomu nenapadlo jedlo ochutnať.

„Na druhý deň dostal Sovák jeden z tanierov s pokazeným jedlom do ruky a hneď ucítil, že niečo nie je v poriadku. Bol však profesionál, nechcel pokaziť záber. Len si zakryl rukou ústa, aby nebolo vidno, čo hovorí, pretože sa išlo na postsynchróny, a do záberu nahlas zvolal: ,Ten špenát asi niekto skladoval v prdeli!‘ Sovák bol skrátka majster trefných a ostrých poznámok,“ povedal na margo svojho údajne najobľúbenejšieho herca.

Vorlíček bodoval aj v rámci seriálovej tvorby. Presne pred štyridsiatimi rokmi uzrela svetlo sveta Arabela. Okrem spletitého príbehu mala hviezdne obsadenie a obsahovala tiež veľa filmárskych trikov. Seriál bol taký úspešný, že sa mu podarilo dostať aj do sveta. Osud krásnej a dobrej princeznej mohli sledovať diváci v Južnej Kórei, Austrálii, ale aj v Japonsku.

Tento seriál pritom vznikol na objednávku západonemeckej stanice WDR v Kolíne nad Rýnom. Pre veľký úspech o pár rokov neskôr natočili druhú sériu, ktorá mala 39 častí.

V prvej sérii si Arabelu zahrala vtedy len 19-ročná Slovenka Jana Nagyová (60). Do češtiny ju nadabovala Libuše Šafránková, s ktorou pri postave Arabely Vorlíček pôvodne počítal.

„Arabelu som vlastne dostala namiesto dlhodobo chorej Libušky Šafránkovej,“ priznala po rokoch pre médiá Nagyová.

Jej obsadenie sa napokon ukázalo ako veľmi dobrý výber. Žiaľ, v pokračovaní sa už neobjavila, čo v konečnom dôsledku seriálu uškodilo. Prečo to tak bolo?

„V roku 1987 som odišla do Nemecka a mala som aj nemeckú agentku. Tá chcela, aby som začiatkom 90. rokov dostávala 1 000 mariek za jeden deň nakrúcania. Takže z toho zišlo. Bolo mi to veľmi ľúto, plakala som vtedy do vankúša,“ povedala o prehnane vysokých finančných nárokoch svojej manažérky herečka.

V seriáli z roku 1993 si napokon Arabelu zahrala mladšia sestra Šafránkovej, Miroslava.

Filmové princezné a sestry Arabela a Xénia, ktorú si zahrala Dáda Patrasová (62), prežívali na striebornom plátne hotovú rozprávku, v súkromí však prešli peklom.

Jana Nagyová si vyskúšala život s alkoholikom, ktorý ju dostal psychicky na dno. To najhoršie obdobie však herečku postihlo v čase, keď jej dcéra Jana trpela anorexiou. Na poli lásky nemala veľké šťastie. Kým našla toho pravého, musela sa štyrikrát vydať. Stále žije v Nemecku a k väčšej hereckej príležitosti sa už viac nedostala.

Spomínaný alkohol zasiahol aj do života Dády Patrasovej. Tá pre problémy s pitím spôsobila autonehodu a prišla o vodičský preukaz.

Neslávne skončil aj Vladimír Dlouhý (†52), ktorý stvárnil úlohu Petra Majera, manžela Arabely. Herec prepadol alkoholu natoľko, až sa mu stal osudným. Zomrel síce na rakovinu pankreasu, lenže roky nadmerného pitia alkoholu mu zničili celú tráviacu sústavu. Ďalším verejne známym alkoholikom bol Vladimír Menšík.

Arabela Jana Nagyová, Saxana Petra Černocká, no predovšetkým Popelka Libuše Šafránková, ktoré vďačili Vorlíčkovi za svoje herecké kariéry, však na jeho poslednej rozlúčke chýbali. Jana poslala vo svojom mene veniec, Černocká so Šafránkovou si na umelca zaspomínali v rôznych médiách.

Prekvapivé je, že zatiaľ čo posledná rozlúčka s nedávno zosnulým Luďkom Munzarom (†85) bola veľkolepá a dorazili na ňu desiatky jeho priateľov z brandže, smútočný obrad Václava Vorlíčka trval približne 20 minút a mnoho známych hereckých tvárí chýbalo.

Režiséra posledný rok trápilo podlomené zdravie. Napokon podľahol rakovine.

Génius českého filmu: Stvoril Popelku a jeho paródiu na komiksové seriály chceli aj do Hollywoodu

Seriál Arabela vznikol na základe požiadavky z Nemecka, zahralo si v ňom množstvo známych hercov, okrem iných aj Jana Brejchová, Vlastimil Brodský či Jiří Sovák, ktorý bol režisérovým obľúbencom.

Génius českého filmu: Stvoril Popelku a jeho paródiu na komiksové seriály chceli aj do Hollywoodu

Výber pre vás