Už ste sa aklimatizovali doma po návrate z Ameriky? Či skôr v Prahe, kde skúšate muzikál Ôsmy svetadiel?

Priletela som, zvítala sa s rodičmi a mojou láskou. Prišla som domov presne na hodinu, vymenila si veci, osprchovala sa, prezliekla a odišla do Prahy. Tam ma už pohltilo divadlo. A na to sa aklimatizujem veľmi rada a rýchlo.

Je náročný prechod zo štúdia angličtiny do rozbiehajúceho sa skúškového kolotoča?

Pre mňa bolo štúdium angličtiny niečo ako prázdniny. Oddýchla som si, získala skúsenosti. Mám krásne zážitky, nabrala som novú energiu, ale po troch mesiacoch mi začala chýbať rodina, priateľ, moji blízki aj práca. Tešila som sa na príležitosť robiť na tomto elánistickom projekte a posledné dva týždne som mala hodiny češtiny cez Skype. Ten prechod nebol až taký bolestivý.

Zopakovali by ste si ešte niekedy podobný pobyt za oceánom? Aj to odlúčenie?

Bola to obrovská životná skúsenosť, spoznávanie kultúry života a vôbec iných krajín je niečo úžasné. Už aj preto, že si oveľa viac začnete vážiť veci, ktoré máte doma.

Rodičom aj priateľovi Jánovi Ďurovčíkovi ste vraj dali zákaz navštíviť vás. Nikto ho neporušil?

Tak toto je typický prípad novinárskej bubliny. Nikdy som nič také nepovedala a žiadny zákaz neexistoval. Naopak, sám Jano vravel, že by som tam mala byť sama. Napriek tomu posledný mesiac sme hľadali termín, ale nepodarilo sa.

Prečo by ste v New Yorku nedokázali žiť?

Myslím, že na istý čas treba toto mesto vidieť a zažiť. New York je neuveriteľná metropola, kde sa stále niečo deje. Nikdy by som tam nežila, lebo je tam obrovský chaos a „strááášne“ veľa ľudí na každom kroku. Ja uprednostňujem skôr tichšie miesta, kde je pokoj…

Čo vám chýbalo z domova najviac? Alebo čo typicky slovenské?

Z ľudskej stránky, samozrejme, moji najbližší. A to ostatné sa dalo vydržať, lebo som vedela, že sa vrátim. Ale ak veľmi chcete, tak napríklad kuriatko s ryžou od mojej mamky a nanuk jahodový Míša.

Zistili ste v Amerike niečo o sebe, čo ste dovtedy nevedeli?

Každý deň o sebe zisťujete niečo nové, hoci na druhej strane ten trojmesačný pobyt zas netreba príliš preceňovať.

Domov ste sa vrátili s ďalším kufrom. Výhodne ste nakúpili módne kúsky alebo v ňom boli najmä darčeky?

Priznám sa, že som priniesla aj nejaké darčeky, ale väčšina z nich boli darčeky pre mňa (smiech).

Médiá riešili aj nový prsteň na vašej ruke. Bol od priateľa k prvému výročiu vášho vzťahu?

Ďalší príklad skreslenej informácie! Pred tým, ako som išla do Ameriky, som o tom istom prsteni čítala, že som asi zasnúbená, a keď som sa vrátila domov, v novinách písali, že mi ho tam daroval nejaký ctitel. Ten prsteň mám už asi rok. Je to stále ten istý, je od môjho priateľa a nie je zásnubný.

Ktorý zážitok z Ameriky by zniesol prívlastky najväčší, najsilnejší, najnezabudnuteľnejší...?

Každý deň mi priniesol stovky zážitkov a veľa nového poznania.

Uspokojil vašu pohybovú vášeň tanečný kurz na Broadwayi?

Zažila som tréningy, ktoré boli neuveriteľné, ale aj také, keď som si povedala, že to azda nemyslia vážne. Pred prvým tréningom som mala trému a hrozný rešpekt. Keď sa ten tréning skončil, zistila som, že to vlastne nič nie je, len jeden z mnohých nových otvorených obrazov. Vyskúšala som vari všetko a všetky druhy, čo som mohla…

V Prahe budete hlavnou hviezdou elánistického muzikálu Ôsmy svetadiel. Čím vás a vašich rovesníkov oslovujú ich pesničky?

Nemyslím si, že budem hlavnou hviezdou. Rozhodne sa budem snažiť, aby som nikoho nesklamala. Na Eláne som vyrastala, podobne ako celá moja rodina. Poznám všetky ich skladby a je neuveriteľné, ako si znova pri tom skúšaní uvedomujem, že aj po toľkých rokoch sú úžasné. Ale hlavne je krásne napísaný príbeh, kde je čo hrať, a to ma baví.

V čom sú rozdiely medzi českým a naším realizačným tímom aj publikom?

České publikum si trochu viac váži svoje vlastné veci, my sme zas kritickejší, ale o to srdecnejší. A realizacný tím je v podstate rovnaký.

Označujú vás za multikultúrny talent. Ťažko sa to pri muzikáli oddeľuje, ale zostavte poradie vo svojom srdci: spev, tanec, herectvo.

Mňa baví stáť na javisku a je jedno, či na koncerte, v tanečnom predstavení, alebo v divadle.

V Ordinácii v ružovej záhrade sa predstavíte ako začínajúca speváčka. Teší vás táto nová dejová línia?

Priznám sa, že zatiaľ som čítala len prvé obrazy, kde toho ešte veľa nie je. Určite sa však teším, že tam mám nejakú dejovú linku. Dúfam, že ju pekne rozpíšu a budem mať čo hrať.

Neobávate sa, že keď ste s Jánom Ďurovčíkom stále, v práci aj v súkromí, že si časom začnete liezť na nervy?

S Janom som už rok neskúšala žiadnu inscenáciu.

Akú máte vysnívanú muzikálovú rolu, po ktorej skryto túžite?

Vo svojom veku zrejme uprednostňujete prácu a kariéru pred rodinou. Riešite aj svoj ďalší život, alebo čo má prísť, to príde?

Nikdy nebudem svoju kariéru uprednostňovať pred svojím súkromným životom. Samozrejme, som ešte mladá, ale čo má prísť, to príde. Len tomu treba nadbehnúť.

Pripúšťate si situáciu, že by ste čakali dieťa?

Na túto otázku neodpoviem iba preto, že už vidím, ako časť mojej odpovede bude titulkom celého rozhovoru!

Nela podstúpila krátko pred odchodom do Ameriky plastický zákrok pŕs na brnianskej klinike. Predpokladala, že takúto informáciu pred bulvárom zatají? „Nikdy som neplánovala pokrytecky tajiť zákrok, ale ani som netúžila po jeho medializácii. Na otázku, či som zákrok podstúpila, som odpovedala pravdivo, len ma veľmi mrzí, že médiá tým ľudí otravovali takmer tri týždne. Myslím, že na svete sú podstatnejšie veci,“ rozhorčuje sa mladá muzikálová speváčka. A teraz je už spokojná so svojím telom? „Tak o tom sa naozaj nechcem ani nepotrebujem zdôverovať...“

Nela Pocisková: Ten prsteň nie je zásnubný

Výber pre vás