Dovolenku ste strávili pri mori?

Pri nakrúcaní seriálu sme mali asi tri týždne prestávku, a tak som si išla oddýchnuť k moru. Kam, to si nechám pre seba. Po návrate som nabehla do pracovného kolotoča tak rýchlo, akoby som ani nikde nebola.

Ako inak si ešte užívate koniec divadelných prázdnin?

Snažím sa byť čo najviac v prírode. Korčuľujem, plávam, behám, bicyklujem, ale najmä rada jazdím na koni. Keď mám voľný deň, hneď to využijem. V sedle zažívam oslobodzujúci pocit.

Máte už vlastného koňa?

Nie, nemá zmysel, aby bol niekde iba ustajnený a čakal, kým si na neho nájdem čas. Až mi to raz možnosti a väčšia pohoda dovolia, chcela by som mať koňa už od žriebätka.

Súvisí to aj s túžbou mať na vidieku dom s výbehom?

Verím, že sa mi to raz splní. Snívam o menšom pozemku v prírode, niekde mimo Bratislavy. A súčasťou toho by bolo aj miesto pre koňa. Keby to bolo na mne, okamžite sa presťahujem na vidiek. Milujem to tam.

V Búrlivom víne ste ako Nina Dolinská dlho zápasili o lásku Martina Roznera. Zvládli by ste taký citový zápas aj v súkromí?

Ak je človek skutočne zamilovaný, asi mu je jedno, či to trvá dlho, naopak, stále čaká a bojuje o svoju lásku. V láske sa medze nekladú, len si myslím, že dobýjať by mal chlap (smiech).

Oplatí sa teda v láske ísť proti všetkým a všetkému alebo sa dnes také veľké city už nenosia?

Ale nosia, láska je základom všetkého. A je bezhraničná.

V seriáli riešite nepríjemné situácie s exmanželom Simonetom, ktorého hrá Filip Tůma. Vraj máte spolu románik aj v skutočnosti...

K tejto otázke sa nebudem vôbec vyjadrovať.

Napriek svojmu veku uvažujete o tom, či by ste sa chceli vydať alebo kedy chcete mať prvé dieťa?

Nad tým už rozmýšľam. Netvrdím, že je zlé, keď má žena dieťa okolo tridsiatky alebo až v tridsaťpäťke, ale mne sa páči, keď sú mamičky mladé. Inak znášajú všetky tie starosti a keď deti trochu odrastú, ešte stále sú príťažlivé a môžu si užívať život.

Prijali by ste už aj vy bábätko?

Nehovorím, že by som ho chcela mať v budúcom roku, ale o dva-tri roky, prečo nie? Keď to príde, tak to príde.

Kto je vám v živote najväčšou oporou?

Moji rodičia a moja rodina. Keď sa okolo mňa niečo deje, keď sa mi nedarí alebo z bulváru sa o mne šíria negatívne informácie, môžem sa o nich oprieť. Mám kam ísť a som si istá, že ma v ťažkej chvíli podržia.

Odpustili by vám prešľapy?

Nie som neomylná, urobila som v živote aj chyby, ale viem, že naši vždy stoja za mnou.

Aké pracovné výzvy vás čakajú v najbližších mesiacoch?

Na prelome septembra a októbra má vyjsť moje sólové cédečko, na ktorom bude mix rôznych pesničiek. V súvislosti s ním sa chystáme na koncertné turné. Bude spojením muziky, spevu, tanca a veľkých svetelných efektov.

Z čoho by ste mali väčšiu radosť – zo živých reakcií publika alebo zo záujmu komerčných rádií?

Poteší ma akýkoľvek záujem o moju prácu. Ale keďže som začínala v divadle a stále je mojou srdcovou záležitosťou, záleží mi najmä na spätnej väzbe s divákmi. Tá interakcia, to je neskutočná energia, ktorá ide z publika i z kapely.

Je práve muzikál umeleckým žánrom, kde sa cítite najlepšie?

Spojenie herectva, spevu a tanca mi ohromne sadlo a v muzikáli na javisku je pre mňa dokonalé. Najbližšie mám k spevu, lebo ho robím najdlhšie.

Netúžite po muzikáli Ôsmy svetadiel opäť zažiariť na pražských javiskách?

Ale veď sa tam stále vraciam, dohrávam ešte muzikály Pomáda a Robin Hood. Nie je to žiadne pendlovanie, idem tam raz za mesiac, odohrám si svoje predstavenia a vrátim sa domov.

Keby existoval taký produkt, dali by ste si svoj hlas poistiť?

Dala... veď je to môj pracovný nástroj. Keby sa niečo stalo, tak som odpísaná.

Pred pár rokmi ste boli na trojmesačnom jazykovom pobyte v USA. Zopakovali by ste si to opäť?

Celkom rada, ale momentálne som v období, keď chcem veľa vecí vyskúšať, zažiť, prečítať, vedieť, počuť, až sa to nedá všetko stihnúť. Vyhovoval by mi dlhší pobyt, možno štipendium na pol roka, ale nemusel by to byť len New York, pokojne to môže byť Londýn, Viedeň... Ale zatiaľ sú to len moje úvahy.

Diéty by ste vraj nedokázali držať. Ste až taká gurmánka?

Naozaj rada papám. Mám dosť pevnú vôľu a dokážem sa zaťať, ale držať diétu je podľa mňa zlá voľba. Hlavne sa netreba prejedať, ale jesť s mierou, a k tomu pohyb. No ak má niekto vážny zdravotný problém a preň musí držať diétu, tak je to v poriadku.

Ak tak rada jete, pri čom vám slinky tečú najviac?

Pri hovädzom steaku s čili omáčkou a hranolčekmi (smiech)...

Čo sa týka oblečenia, cíti sa Nela neodolateľne vo večerných róbach či v divadelných kostýmoch? Vraj občas má deň, keď ide do práce v tých najobyčajnejších teplákoch, vo vyťahanom tričku a bez mejkapu. „Zaujímam sa o módu, ale nie som otrokom toho, čo sa nosí, alebo nenosí,“ priznáva speváčka a dodáva, že hoci sa jej páčia pekné veci, skôr zohľadňuje to, v čom sa cíti dobre a pohodlne. „Keď idem na akciu v róbe, napríklad na ples, tak sa, samozrejme, teším, ale inak som rada, keď si môžem obliecť tie tepláky,“ smeje sa Nela. A čomu ťažko odoláva z typicky ženských vecičiek? „Topánkam, kabelkám a kabátikom. Tie topánky som asi zdedila po mamine, lebo tých nikdy nemáme dosť...“

Nelu Pociskovú by mal dobýjať chlap

Výber pre vás