Pripravovaný album Paulieho Garanda Amonit bude pre fanúšikov vstupenkou do jeho hlbokého vnútra.
Paulie Garand po dvojročnej odmlke vydáva nový sólový album. Ako pre Refresher prezradil, čakať dva roky sa mu zdalo dlho, i keď možno aj vďaka tomu pôjde o jeho doposiaľ najprepracovanejší a najucelenejší album.
Raper písal skladby počas ťažkého životného obdobia, keď okrem negatívnej nálady v spoločnosti spôsobenej pandémiou a vojnou v ňom rezonovala aj strata najbližšej osoby – starého otca. „Nechcel som v sebe dusiť emócie, a tak som začal chodiť do štúdia s cieľom vypísať sa zo všetkého, čo ma trápilo,“ priblížil v rozhovore.
Na našom webe ti pravidelne prinášame rozhovory s inšpiratívnymi a zaujímavými ľuďmi, viac si ich môžeš prečítať v tomto vlákne. Ak chceš podporiť našu snahu stále skvalitňovať obsah a získať neobmedzený prístup k článkom, pridaj sa do klubu Refresher+.
Som rád, že po tých rokoch som im (rodine) ukázal, že ich prístup mal zmysel a nestal sa zo mňa len nejaký flákač, ktorý jazdí na doske a rapuje si do mikrofónu.
Keď sme si spolu dohodovali rozhovor, napísal si o sebe, že si „antitechnik“. Ako si to myslel? Môže byť človek, ktorý robí dizajn, bíty, strihá videá a má dôsledne uhladený Instagram, „antitechnik“?
(smiech) Zdedil som po mame absolútny antitalent na prístroje. Nekamarátia sa so mnou telefóny, počítače ani žiadna iná elektronika.
Strižňu či ostatné programy, v ktorých skladám hudbu, mi vždy musí najprv niekto nainštalovať a potom sa s nimi postupne učím pracovať. Funguje to u mňa podobne, ako keď maliar maľuje obraz. Babrem sa s tým až dovtedy, kým z toho niečo nevznikne. Často veľmi netechnicky a spontánne. (smiech)
17. októbra ti vychádza nový album Amonit. Prečo tento názov? Čo ním chceš povedať?
Amonit je skamenelina, fosília z treťohôr. Zaujala ma jeho symbolika, keďže môže slúžiť ako artefakt či talizman. Znázorňuje stáčanie sa do vlastného vnútra, riešenie svojich problémov, hlbokých emócií a snov, ktoré nakoniec vyplávajú na povrch.
Stretol som sa aj s takými ľuďmi, ktorí podľa tvorby vyzerali ako najtvrdší mc’s, ale v skutočnosti sú ešte väčšie „mäkkoty“ než ja.
To isté robím vlastne ja v rámci tohto albumu, ktorý som začal písať pred dvoma rokmi. V čase, keď vo svete zúrila pandémia a odišiel jeden z najdôležitejších ľudí v živote, môj starý otec. Nechcel som v sebe dusiť emócie, a tak som začal chodiť do štúdia s cieľom vypísať sa zo všetkého, čo ma trápilo. Amonit je obraz toho, ako sa sám stáčam do svojho vnútra.
Album venuješ pamiatke tvojho starého otca. Je známe, že ste mali spolu veľmi dobrý vzťah a inšpiroval ťa. Ako však vnímal tvoju tvorbu? Predsa len, rap nemohol byť pre vekový rozdiel úplne jeho žánrom.
To je dobrý point. Samozrejme, nebol môj hudobný parťák, s ktorým by som sedel v izbe a počúval novinky z rapového prostredia. (smiech) Vždy som však k nemu chodil po akúkoľvek radu. Bol náš rodinný „terapeut“, ktorý ma dokázal postaviť na nohy, i keď som bol úplne dole. Mali sme medzi sebou zvláštne prepojenie, boli sme si zo všetkých najbližší.
Dedo ma veľmi podporoval ešte v čase, keď som hrával futbal. Veľmi nechápal, keď som loptu vymenil za skejtbord a začal robiť hudbu. Napriek tomu, že túžil mať zo mňa futbalistu, rovnako ako celá moja rodina, vždy mi nechal voľnú ruku a v ničom ma neusmerňoval. Som rád, že po tých rokoch som im ukázal, že ich prístup mal zmysel a nestal sa zo mňa len nejaký flákač, ktorý jazdí na doske a rapuje si do mikrofónu. (smiech)
Neskôr začal dedo dokonca aj chodiť na koncerty u nás v Liberci. Pamätám si, že keď sme hrali pred radnicou v rámci zastávok Red Bull Tour Bus, bol veľmi pyšný. Časom teda pochopil aj tú hudbu a dokázal ju doceniť, ale fungovali sme spolu najmä mimo nej.
A k tomu ešte, že chcem venovať album dedovej pamiatke... Hoci to môže znieť ako klišé, tým, aký sme mali spolu vzťah po celý život, je to pre mňa úplne úprimné a pochopiteľné rozhodnutie. Bol môj najobľúbenejší človek.
Nie je na rapera úplne bežné takto otvorene hovoriť o pocitoch či nahrať tribute pre svojho hudobného idola. Necítiš sa kvôli tomu až príliš „odhalený“?
Dostal som sa do fázy, keď ma hnevá, že takmer každý nosí masku a za niečo sa schováva. Nebavia ma pózy, ktoré vo výsledku – keď toho človeka spoznáš – vôbec nie sú pravdivé.
Stretol som sa aj s takými ľuďmi, ktorí podľa tvorby vyzerali ako najtvrdší mc’s, ale v skutočnosti sú ešte väčšie „mäkkoty“ než ja. (smiech) Pózy sú práve to, čo chcem zo svojej tvorby úplne odstrániť, či už sa tento krok bude ľuďom páčiť, či nie.
Zdá sa mi, že vždy o veciach hovoria ľudia, ktorí im najmenej rozumejú.
Na druhej strane si myslím, že ľudia sú radi, ak sa im človek otvorí, a to aj v negatívnych emóciách – keď povie, čo ho úprimne trápi a ťaží. Nie je predsa normálne byť vždy v pohode či byť vždy sebaistý. To, že sa takto dokážem otvoriť ľuďom a dať do hudby svoje emócie, preto beriem skôr ako svoju výsadu. Aj vďaka nim je uveriteľnejšia.
Nestalo sa ti, že si nahral niečo až natoľko osobné, že si sa to rozhodol nepublikovať?
Myslím si, že nie. Maximálne v mojich začiatkoch to mohli byť tracky, ktoré som zložil pre svoje „lásky“ a nakoniec ich nevydal, lebo boli až veľmi adresované im. (smiech) Nie je to však tak, že by som mal doma zásuvku skladieb, ktoré sa mi zdali nepublikovateľné.
Na margo plytkých textov si sa v minulosti vyjadril, že si sa od nich chcel úplne odosobniť, aby si „nepísal rap o rape“. Čo si tým konkrétne myslel?
Vychádzam z toho, že keď počúvaš albumy ostatných mc’s, ničím ťa neprekvapia. Každý nový album je podobný tomu predošlému a väčšina skladieb tematicky obsahuje len „rap o rape“.
Rozumiem, že ide o subkultúru, v ktorej je to štandardom, keď sa však spätne pozriem na svoj album Molo z roku 2014, tak napriek tomu, že ho stále považujem za svoj najobľúbenejší album, aj z hľadiska atmosféry a dodnes aktuálnych trackov, hnevá ma, ako som sa pri ňom snažil až príliš striktne držať mantinelov žánru.
V skladbách som sa stále niekomu ospravedlňoval, prihováral sa k hejterom a kritike, pričom vo výsledku to bolo absolútne zbytočné. Myslím si, že niektoré tracky si bez toho mohli lepšie udržať „svoj ksicht“ a byť údernejšie. I keď aj na Amonite sa nájde pár zmienok o rape, snažil som sa byť od nich čo najďalej, aby som nerobil presne to, čo mi vadí na ostatných albumoch.
Spoločnosť sužuje posledné roky veľa problémov a celkovo prežívame veľmi zlú dobu. Premietli sa tieto udalosti nejako do tvojej súčasnej tvorby? Napríklad do takej miery, že by ťa to prinútilo napísať track ako „Blížime se ohni“?
Keď som za posledné dva roky dostal možnosť nadýchnuť sa a uvoľniť, vždy, keď to bolo lepšie, prišlo niečo, čo ma poslalo opäť dole. Skončil covid, prišla tretia svetová vojna alebo sa stalo nejaké nešťastie v rodine.
Nie som ani úplný zástanca toho, aby niekto priveľmi kopíroval... ale ani toho, aby to niekto až príliš riešil.
Samozrejme, toto všetko sa premietlo aj do albumu, ktorý nie je úplne pozitívny. Má svoj vlastný príbeh začínajúci nádejnou atmosférou, neskôr však skĺzne do ponurosti, z ktorej vypláva, aby na konci našiel svoj vnútorný pokoj.
Mali by sa raperi podľa teba aj teraz vyjadrovať k vojne, pandémii a otvárať oči svojich poslucháčov?
Myslím si, že v tomto prípade je to chodenie po tenkom ľade. Zdá sa mi, že vždy o veciach hovoria ľudia, ktorí im najmenej rozumejú. Existujú pritom odborníci dostatočne odhodlaní sa prejaviť. Podľa mňa je dobré dostať do povedomia ľudí spoločenské aj politické témy, ale nepáči sa mi, ak niekto robí okolo toho zbytočne veľkú agendu a mentoruje.
Na novom albume sa venujem hlavne svojim osobným problémom, nie spoločenským.
Posledný rok sú veľkou témou referenčné flowy aj inšpirácia vs. vykrádanie zahraničných interpretov. Kde je podľa teba hranica kopírovania a inšpirácie?
Odkedy som začal robiť hudbu, vždy som mal nejaké vzory, ktorým som sa chcel priblížiť. Počas každého obdobia mi svojou tvorbou imponoval nejaký interpret natoľko, že bol mojou inšpiráciou a hnacím motorom. Zdá sa mi prirodzené, že chceš, aby tvoja hudba znela ako hudba, ktorú počúvaš a miluješ.
V dnešnej dobe je však už toľko hudby, že sa len ťažko dá prekuknúť, kedy naozaj ide o kopírovanie, a aj napriek tomu sa prevalilo niekoľko škandálov. Ja som v tomto smere benevolentný, nech si každý robí, čo chce – vždy v tom bude kus toho interpreta. Na ďalšej strane nie som ani úplný zástanca toho, aby niekto priveľmi kopíroval... ale ani toho, aby to niekto až príliš riešil. (smiech)
Z albumu Amonit ti vyšli už dva single. Obidva majú spievané refrény. Na jednom hosťuje Sofian Medjmedj, na druhom Milan André Boronell. Bude sa celý nový album niesť práve týmto „viac muzikálnym vibeom“? V čom je iná tvorba tohto albumu od ostatných?
Áno, album sa ponesie v takom hudobnejšom móde. Bude na ňom aj viacero hostí a spievaných refrénov, keďže mám takúto formu stavby trackov rád. Zatiaľ, čo si odrapujem slohy, v refrénoch dávam priestor hosťom, pretože sám nemám také skills odspievať to. Do niektorých atmosfér sa mi veľmi hodili ľudia, ktorých počúvam, a preto som ich tam pozval.
Musel by som asi veľa „chlastať“ a ničiť sa, aby môj mozog nemal potrebu nad niečím kreatívne premýšľať.
Väčšina bítov vznikala tak, že sme sa s Milanom Boronellom Andrém zavreli v štúdiu, kde sme ich stavali od základov. Bola to pre mňa novinka, keďže som v minulosti písal väčšinou do samplovaných vecí alebo mi nejaký producent poslal hudobné balíčky, z ktorých som si vybral.
V tomto prípade sme si nastavili atmosféru, vytvorili loop melódie, tempa a do toho som začal písať text. Po Milanovi vstúpil do procesu ešte mladý producent Under My Pillow (UMP), ktorý má síce na albume tiež svoje sólo hudby, ale veľa ich aj koprodukoval. Robili sme to spôsobom, že UMP si zobral od Milana stopy, ktoré vždy pozdvihol a dal im ďalší náboj. Takže album bude iný aj tým, že produkčne prešiel prstami viacerých ľudí.
Under My Pillow vyhral remix contest na track Livin a ty si mu dal priestor na svojom albume. Zopakoval sa tým ten cyklus, keď „starší hráč“ podporí mladšieho a „zazvonil si mu na bránu ako kedysi tebe Kato“?
Je to podobná situácia. (smiech) Veľmi sa teším, že som Mateja objavil – aby som mu stále nehovoril UMP.
Keď sme chceli oživiť album Medzi Prsty, spomenul som si na to, ako sa v minulosti robili remix contesty. Sám som sa dostal do povedomia tým, že som vyhral remix contest na track od Supercrooo Kariéra 16. Rozhodli sme sa teda, že do toho ideme a v rámci výherného balíčka sme víťazovi sľúbili, že sa remix umiestni na streamovacích platformách a bude mať rozhovor na rádiu Spin v Prahe.
Nedávno mi jeden kamarát povedal, že som autista.
V deň, keď mal byť rozhovor, som vôbec nemal náladu spoznávať nových ľudí, zrazu sa tam však objavil sympatický „týpek“, s ktorým som si hneď od prehodenia prvých viet extrémne rozumel ako vo všeobecných názoroch, tak aj vkusom na hudbu. Ešte v ten deň sme sa dohodli, že príde ku mne do štúdia v Liberci. Prišiel, pustil mi svoje bíty a v momente som vedel, že s týmto človekom chcem spolupracovať.
Okrem našej spoločnej spolupráce mám po albume v pláne mu pomôcť aj ako samostatnému interpretovi a podporiť ho v tom, aby vydal niečo vlastné.
Ako interpret posledné roky chŕliš album za albumom – napríklad v roku 2020 to boli hneď dva. Nebojíš sa, že keď máš medzi nimi také krátke pauzy, môžu znieť podobne, alebo sa jednoducho „vypíšeš“?
Mám v sebe taký zvláštny umelecký pretlak, že vždy potrebujem niečo vytvárať. Musel by som asi veľa „chlastať“ a ničiť sa, aby môj mozog nemal potrebu nad niečím kreatívne premýšľať. (smiech) Paradoxne boli pre mňa tie dva roky dosť dlhý čas.
Žijeme takú rýchlu dobu, že sa veľmi zabúda. Pokiaľ má interpret drive vydávať, je zbytočné čakať päť rokov, kým vytvorí geniálne dielo. Medzičasom totiž môže zistiť, že už nikoho nezaujíma. Práve to sa stalo niekoľkým ľuďom zo scény. Mysleli si, že sú nenahraditeľní a čakali tak dlho, že stratili záujem fanúšikov a vydali album, ktorý sa minul účinkom. Toto ja, samozrejme, nechcem, zároveň mám však tú výhodu, že keby môžem, vydávam aj častejšie.
Popravde, mňa v roku 2021 zabrzdil Idea a povedal mi, nech nič nevydávam a dám si pauzu. Kreativitu som preto namieril do prestavby bytu a makanie na novom albume rozložil do dvoch rokov, keď som na ňom však intenzívne pracoval. Zatiaľ som asi ani nemal pripravenejší album, ktorý by bol hotový dva mesiace dopredu so všetkými vizuálmi. Rozplánoval som si to tak, aby som mal čas aj na to, dostať ho k čo najviac ľuďom.
Určite si nemal nikdy pripravenejší album? Lebo sa o tebe hovorí, že si detailista, takže predpokladám, že do detailov si riešil všetky.
(smiech) Riešil, ale aby som bol pokojnejší a tento svoj detailizmus a perfekcionizmus rozdrobil, nechával som si viac času vypimpovať maličkosti. Viem, že táto moja povaha je skôr nevýhoda.
Nedávno mi jeden kamarát povedal, že som autista. Keď som sa ho spýtal, ako na to prišiel, konfrontoval ma s tým, že keď ráno vstanem, určite si musím pred prácou ustlať posteľ, spraviť raňajky, upratať po nich a až potom môžem ísť pracovať. Prikývol som mu, že je to tak. Tvrdil, že vôbec nie je bežné, ako si upratujem štúdio či stopy v nahrávacom programe, vraj to normálne pôsobí ako známky autizmu. Skôr som teda autista ako detailista. (smiech)
K albumu vyjde aj dokument, nebude tvoj prvý. V minulosti si v nejakom rozhovore povedal, že by si rád niekedy v budúcnosti spravil vlastný film. Stále máš tento sen?
Postupne premýšľam, ako sa k tomu dopracovať. Vždy som mal v hlave, že chcem urobiť nejaký veľký album s konceptom, ako je Amonit, kde naozaj nebudú tie tracky len náhodne poskladané za seba, ale minimálne bude orámovaný introm, outrom, príbehom a náladami, ktoré sa zmysluplne vyvíjajú. Čo sa týka mojich kreácií, po tomto albume mi zostáva už len jediný nesplnený sen a ním je práve spomínaný film.
Január sa chystám stráviť niekde mimo civilizácie a chcem práve začať písať scenár, takže sa možno k tomu už aj schyľuje. Viem však, že to bude veľmi náročná cesta, hlavne s mojou povahou.
Tak ti držím palce, nech to vyjde. Máš ešte niečo, čo by si rád povedal a nespomenuli sme to v rozhovore?
Možno len taká malá zaujímavosť, že k albumu sa bude viazať aj istý artefakt – symbol. Budeme ho nosiť všade na koncerty a bude aj na coveri. Chceli sme sa spojiť s umelcami, a keďže tu na severe momentálne veľmi fičí sklo, rozbehli sme spoluprácu so sklárňou a s jedným dizajnérom, ktorí mi pomohli zhmotniť moju vlastnú víziu amonita.
