25.4.2010 | Autor: Michaela Kučová | sekce: živě V bratislavskej A4-ke sa konali dva skvelé koncerty, ktoré možno nazvať aj americké alternatívne štvrtky. S týždňovým odstupom si tu zahrali experimentálny Ahleuchatistas a ešte experimentálnejší Deerhoof. Bolo by pekné, keby vznikla takáto štvrtková tradícia presahujúca dva dni, napriek tomu sa aj takto bratislavskému poslucháčovi dostalo viac plnotučnej hudby než je počas bežného prevozu zvykom.

Ahleuchatistas ponúkli dávku inštrumentálneho rocku s prímesou jazzu a progressive rocku. Ich tvorba sa vymyká hudobným kategóriám intenzitou, s ktorou splýva z rúk gitaristu Shane Perlowina a bubeníka Ryana Oslanca. Po personálnych zmenách je vidieť, že kapela našla svoju tvár a je zážitok sledovať komunikáciu, ktorá medzi Shaneom a Ryanom prebieha. Gitara a bicie sa dopĺňali, prekrikovali, polarizovali a harmonizovali. Vytvorili tak strhujúcu atmosféru, raz snovou plochou, ktorá ponúka priestor pre vlastné predstavy, inokedy ráznymi údermi ohýbajúcimi dav. Pozornosť pútal predovšetkým až nadľudský výkon bubeníka, ktorého mihajúce sa ruky však rozhodne nepatrili bubnujúcemu stroju, ale človeku, vyjadrujúcemu konkrétne emócie. Oproti nemu stál Shane, a s tvárou antickej sochy mu čelil svojou mámivou gitarou. A hoci klub nebol plný, Ahleuchatistas odchádzali víťazne, so zárezom za každého metalistu aj indie teenegera v hľadisku. Nasadenie, s ktorým koncert odohrali sa prenieslo aj na poslucháčov a Ahleuchatistas, nikoho nešetriac, predviedli presne prečo patria medzi obľúbencov Johna Zorna.

S podobným nasadením hrali ďalší štvrtok aj sanfranciskí Deerhoof. Ich set bol však viac hravý, milý a melodický tým konvenčnejším spôsobom. Skupina, v ktorej má každý člen vlasy ostrihané podľa iného hrnca a obligátne tričko s kreslenou postavičkou, patrí k najvýraznejším reprezentantom toho, čo sa nazýva súčasná alternatívna scéna. V Bratislave však ukázali, že alternatíva a experiment v rocku nie je len akési exkluzívne spoločenstvo, vyžívajúce sa v hluku, ale aj veselá a chytľavá hudba. Nežnými, indie popovými prvkami pripomínajú napríklad Blonde Redhead. Podobne je aj u Deerhoof hlavnou atrakciou v pánskom klube drobná Japonka, Satomi Matsuzaki, s očarujúcou zmesou angličtiny a japončiny a spontánnym pódiovým aerobikom. Gro kapely však tvorí mužská trojka, klasicky vzdelaní hudobníci. Tí, napriek svojej technickej zručnosti a experimentom nikdy nenechali pesničku stratiť sa v nánosoch gitár či bicích. Bláznivá zmes noiserocku, lyriky a detskej hravosti zostala natoľko zrozumiteľná, že rozhýbala aj pomerne konzervatívne bratislavské publikum. Pri druhom prídavku dokonca znieslo aj country pieseň. Deerhoof sú celkom oprávnene hviezdou alternatívnej hudby a aj v A4 dokázali až s takmer punkovou energiou, akú silu má ich tvorba.

Ahleuchatistas, očarení starými budovami Európy, aj Deerhoof, milo komoliaci ďakujem, sú úplne očividne ľudia, ktorí milujú to, čo robia. A ľudia, ktorí ich počujú, ich za to milujú späť. Aj vzájomná radosť z toho, kde práve sú a čo robia, pomohla vytvoriť z oboch koncertov skvelý zážitok.

Ahleuchatistas, Bratislava - A4, 15. 4, 10
Deerhoof, Bratislava - A4, 22. 4. 10