To, co bolo naznacene uz na albume Words from the Exit Wound, tak tomu hudobnemu zvuku sa tuna dostava vrchovatou mierou. Restart Napalm Death zapocaty na albume Words ... sa uspesne vydaril. Konecne vyborny death/grind bez experimentovania a bez kadejakych atmosferickych vsuviek. Myslim, ze aj samotni Napalm Death chceli navrat k tomu, co vedia najlepsie : a to surovy, agresivny, usitrhajuci death/grind s dunivymi gitarami a sialenym bubnovanim. Album The Code Is Red ... Long Live the Code z 2005 je hodne podobny album tomuto dielu.

Ale nepredbiehajme udalosti, korene tohto albumu su pevne zrastene s albumom Utopia Banished  (1992), pricom ide o zmodernizovanu a zbrutalnenu podobu death/grind -u. Isteze punkove prakorene Napalm Death neboli uplne potlacene, len boli presyntetizovane do brutalnejsieho hudobneho habitu. Pesnicky su nervydrasajuce, usitrhajuce, zadnu cast nakopavajuce a psychicku pohodu likvidujucwe zarezy. V pesnickach je pocutelny vplyv dalsej svedskej grindcore legendy Nasum, ale myslim si, ze Napalm Death su textovo, hudobne a technicky na podstatne vyssej urovni ako Nasum. Aby sme sa ale spravne pochopili, urcite to nie je moj najoblubenejsi album od kapely, a veru nepoznam ziadne grindoveho fanusika, ktoreho by bol.  Pesnicky su vsak kompozicne ucelene a par z nich patri ku klasickym "hitom" Napalm Death /pokial sa da v grinde vobec hovorit o "hitovosti"/. Tymito skladbami su urcite Taste the Poison, Vermin, Thanks for Nothing, Cure for The Common Compliant a Necessary Evil. Greenwayov vokal je kapitola sama o sebe - myslim, ze som sa k tomu uz vyjadroval, a nemienim to tu teda rozpisovat. Srsi z neho agresivita a samozrejme aj zapal pre hudbu. V Agresivite urcite nezaostavaju ani jeho spoluhraci.

Myslim, ze vsetko, co som mal na mysli, som tu dobre zosumarizoval. K albumu so m sice nenapisal nic noveho, ale to by bolo stale iba opakovanim sa tych istych rysov. Celkovo davam albumu pozitivnych 87 %