Červená!
Fínska lovemetalová skupina HIM vystúpila v sobotu v Bratislave. Zahrala svoj jediný koncert z Tour 2005 v strednej Európe. Vítal ju mohutný hlas mnohých hrdiel. Miestami by prehlušil aj menšiu aparatúru, s ktorou kapela vystupovala.
Pálivá farba osvetľovala dianie na pódiu a pomerne tichý zvuk rúcal predsudky o hlasnom metale. Na mäkkých kobercoch arény vládlo nadšenie. V kotli predných radov, pretože bol plný nevyhnutných fanúšikov, v zadných radoch, pretože sa koncert začal včas.
Modrá!
Národné tenisové centrum zďaleka nie je plné. V spola plnej sále sa dá voľne hýbať aj dýchať. A je v nej o poznanie menej temných duší v čiernych šatách, ako by človek na koncerte gothickej kapely čakal. O poznanie menej čiernych dierkovaných rukavičiek, vybíjaných opaskov a tmavého mejkapu. To všetko je natlačené pod scénou. Ville Valo spieva podmanivým hlasom a HIM hrá hudbu, ktorá nie je taká tvrdá. Je skôr akosi naplnená trýznivou láskou. Rozkošou zo zániku. Hľadá dokonalého, botticelliovsky krásneho chlapca.
Zelená!
V Amerike v noci pomaly vrcholil posledný Grand Slam v roku. O polnoci sa hralo finále ženskej tenisovej dvojhry US Open. V New Yorku vyhrala Belgičanka Kim Clijstersová. V bratislavskej tenisovej hale vyhrávala pomalá hudba. Až po čase začala byť nudná. Hoci nekonečne zábavná pre tých, ktorí v sebe radi nosia tmu.
Znela akoby pre slobodné posedenie. V najlepšom zmysle slova. HIM hral príjemne do kaviarne, do baru, kde možno ,,ničnerobiť" a piť mladé víno. Kde hudba prechádza okolo. Keď išli pesničky, publikum bolo takmer mŕtve. Na metal sa hýbe ťažko.
Fialová! (Alebo ružová?)
Keď hrá HIM svoju slávnu úpravu pesničky Wicked Game od amerického fešáka Chrisa Isaaka, rozžiaria sa mobilné telefóny. Aby ju nahrali aj poslali ďalej.
V publiku veje malá fínska vlajka, mnohí návštevníci koncertu sú z Maďarska a komikom napadá, že azda preto, lebo tieto jazyky sú v Európe jediné ugrofínske. Aj keď texty, ktoré počuť, hovoria po anglicky.
Hudba sa odráža od holých betónových stien haly a vracia sa späť v nepríjemnej ozvene. HIM sú akýsi chladní, koncert sa ťahá a smeruje k nečakanému koncu.
Biela!
„Vďaka,“ povedal stručne Ville Valo a skupina HIM odišla zo scény. Ich koncert trval iba hodinu a štvrť. Pridali jednu pesničku, pri ktorej sa na plátne za nimi prevaľovalo mohutné more. A skončili.
Zvláštny koncert, jediný široko-ďaleko a zďaleka nie plný publika, začali okamžite baliť. Aj keď viacerí si pýtali viac. Ville Valo spieva podmanivým hlasom hudbu, ktorá nie je taká tvrdá. Pristala by do kaviarne, dalo by sa pri nej piť mladé víno.
