So spoluzakladateľom Nouvelle Vague Marcom Collinom sme sa rozprávali o vzniku, fungovaní i budúcnosti kapely. Pred bratislavským koncertom nám prezradil, že vo svete šarmantnej bossa-novy sa chystajú veľké zmeny.
Začnime na začiatku – s akým zámerom ste zakladali Nouvelle Vague? Chceli ste proste len hrať svoje obľúbené pesničky?
Nie, nie, len som si raz uvedomil, že vlastne všetky tieto pesničky z 80. rokov sú klasikami mojej generácie. The Beatles alebo Beach Boys nie sú pre mňa, mne sa páčia The Cure, Joy Division, New Order, všetky tie veci. Ľudia vždy robia covery Eltona Johna, Stevie Wondera a týchto ľudí... čo je dobre, ale kapely ako napríklad The Cure napísali krásne piesne, ktoré nemajú toľko coverov. Chcel som ukázať, že kapely ako Buzzcocks, Sisters Of Mercy alebo Killing Joke napísali naozaj dobré piesne.
A tento koncept ste ako kapela nezmenili?
Nie, koncept zostal na štyroch albumoch rovnaký, založený na anglických alebo amerických post-punkových skladbách a posledný album je zameraný na francúzsky new wave.
Spolupracujte so zástupom speváčok, niekedy je to až mätúce...
Lebo my nie sme kapela, ale projekt. Ja som zároveň aj producentom nášho projektu, takže vlastne vyberám tie najvhodnejšie hlasy a speváčky podľa konkrétnych piesní, albumov alebo životných situácii. Nie je to kapela v zmysle toho, že sme stále spolu, spoločne skúšame a hráme.
A kto tvorí Nouvelle Vague momentálne?
Dnes večer tu je Mélanie, ktorá je s nami od začiatku, bola na našom prvom koncerte v Paríži, takže bola skutočne pri zrode projektu a odvtedy s nami striedavo je a nie je. A potom Liset Alea, speváčka, ktorá s nami je už cez dva roky a je skvelá a dnes tu predstavujeme aj Zulu, tanečníčku z parížskeho Le Crazy Horse, ktorá s nami aj spieva, takže máme tieto tri dievčatá. Momentálne tiež pracujeme na novom albume s celkom iným konceptom, s novým zvukom, ktorý niekoľkými pesničkami predstavíme aj na dnešnom koncerte.
Tento nový koncept je spojený s prvkami kabaretu, ktorý ponúka aj dnešný koncert?
Áno, nie je priamo v samotných pesničkách, ale v živom hraní rozhodne. Momentálne pracujeme na čomsi možno nie unikátnom, ale rozhodne veľmi inom a originálnom, osobnom. Návštevníci si budú môcť povedať: wow, toto nie som zvyknutý vidieť na bežnom popovom koncerte. Prináša to čosi viac.
Foto: Ešte zmyselnejšia šou Nouvelle Vague
Musíme sa zmeniť a prestať s coververziami
Už sme trochu spomenuli proces, akým vyberáte speváčky a piesne – ako prebieha prideľovanie piesní, riadite sa Vašou víziou piesne alebo...?
Áno, určite – rozmýšľam nad tým ako vytvoriť pieseň, ktorá bude znieť ako nahratá napríklad v 50. rokoch na Jamajke a hľadám na svojich klávesoch ten správny zvuk a keď som hotový, začnem premýšľať nad tým, kto to môže spievať. Či potrebujem naozaj "biely" hlas so silným prízvukom alebo silnejší, soulovejší hlas a ktoré dievča vyberiem, záleží od toho.
Vyberajú si piesne aj samotné speváčky, prichádzajú za vami s nejakou piesňou, ktorú chcú prerobiť alebo ide skôr o vašu producentskú víziu?
Ide predovšetkým o moju predstavu, ale niekedy sa to stane, predovšetkým pri Mélanie, tá občas prinesie jednu či dve piesne. Chcela urobiť napríklad Blue Monday, mne sa najprv nechcelo, ale ona ma presvedčila, že to môže byť skvelé a mala pravdu. A ďalšia vec, ktorú sme tak urobili bola Hooligan, s tým nápadom prišla ona.
Sú nejaké súčasné piesne, z ktorých by ste chceli urobiť covery?
Áno, určite, teraz mi nenapadá žiadny príklad ale niekedy počuj pesničku v rádiu a pomyslím si: wow, z tohto by som mohol spraviť naozaj dobrý cover. Ale myslím si, že teraz sa musíme zmeniť a prestať s coververziami.
To je pre váš projekt ďalší krok?
Áno, urobili sme tak štyri albumy a myslím, že sme povedali dosť. Ako som už hovoril, skúšam urobiť takú revolúciu, niečo naozaj nečakané a nové, osobné. Pred Nouvelle Vague som pracoval na množstve projektov, na ďalších stále robím. Takže pre mňa nie je také nepredstaviteľné robiť niečo iné, keďže som vždy robil iné veci v ostatných projektoch. Sme teraz v dobrom bode urobiť niečo osobné iným smerom, ale som to stále ja, takže myslím, že ak sa vám páči ako robím covery so svojím zvukom, bude sa vám páčiť to páčiť, lebo to nie je také rozdielne - je to stále môj zvuk a môj spôsob skladania.
Odľahčené covery zdôrazňujú temnotu v textoch
Na vašich albumoch spolupracovali aj hudobníci, ktorí vytvorili pôvodné piesne, z ktorých robíte covery. S akými reakciami pôvodných interpretov sa stretávate?
Musím povedať, že za tie roky sme dostali samú pozitívnu spätnú väzbu takmer od všetkých kapiel. Nemali sme žiadne zlé reakcie, väčšinou sa im to páči, že je to tak rozdielne. Zväčša si uvedomujú, že ide o poctu, nie snahu kopírovať, imitovať to, čo robili oni, ale že robíme s ich piesňami čosi celkom iné s vlastným štýlom.
Veď práve – väčšina týchto piesní je ako ste spomínali popová, ľahučká, ženská...
Nie som si istý, či sú také ľahké a sladké, väčšina piesní je skutočné temných, stačí sa pozrieť na Guns of Brixton...
Áno, ja som mala na mysli vaše interpretácie a rozdiel medzi nimi a atmosférou originálov.
Aha... no áno, ale nie som si istý – my prinášame do tých piesní čosi slnečné a sladké, ale Love Will Tear Us Apart je stále melancholická pesnička aj v našej verzii a pri ostatných piesňach je to rovnako. Myslím, že ten všeobecný pocit je taký slnečný, ale že piesne celkom netransformujeme. Keď sa zamyslíte nad Killing Moon, urobili sme z nej takú sladkú vec, ale nie je to smiešne, je to stále melancholická a náladová pesnička. Ten kontrast práve zdôrazňuje temnotu v textoch.
Čo ma privádza k reakciám poslucháčov new wave zo starej školy – nedávajú vám pocítiť, že ničíte ich piesne?
Trochu kritiky bolo, ale nie veľa. Keďže sme tu stále aj po rokoch, asi robíme niečo dobre. Aj tí hardcore fanúšikovia boli pobavení a potešení tým, čo robíme napríklad so Sisters Of Mercy, ktorí sú považovaní za skutočne undergroundovú, kultovú goth hudbu a my ju zrazu prinášame k celkom inému publiku, väčšiemu, mladšiemu... Pravda je taká, že sme urobili piesne ako Dance With Me od The Lords of the New Church, na ktorých všetci ostatní zabudli a my sme spravili novú verziu a tá pesnička je teraz opäť populárna. Takže myslím, že sa z toho môžu len tešiť, že veci, ktoré majú radi, sa dostávajú k viacerým ľuďom, že mali pravdu, že tá pieseň je dobrá.
Na viacerých miestach sa spomína, že vaše speváčky nepoznajú orginály piesní, ktoré spievajú...
(smiech) Smejem sa, lebo som to kdesi raz povedal a aj po rokoch sa ma na to ľudia stále pýtajú...
No áno, lebo je tu argument, ako môžu odviesť dobrú prácu, ak tú pesničku nepoznajú?
No to je práve ono, že my práve robíme niečo celkom nové a čerstvé a o nič iné sa nesnažia. Neviem, myslím, že to je jedna z kľúčových vecí nášho projektu.
A stále to tak funguje?
Momentálne nie, lebo už nerobíme covery.
Na Slovensku ste odohrali už niekoľko úspešných koncertov, aké pocity máte z hrania tu?
Aby som bol úprimný, naše koncerty sú úspešné všade po svete a my radi koncertujeme, radi sa vraciame, takže v rôznych mestách hráme veľa rát, v Prahe, Budapešti, Krakove. Ale rád tu hrám, máme radi miestne publikum, inak by sme sa nevrátili.
A cítite nejaké rozdiely medzi tým, ako vás ľudia vnímajú tu a napríklad vo Francúzsku?
Rozdiel je v tom, že myslím, že vo Francúzsku, Nemecku, Anglicku, USA sme si získali prvých fanúšikov, ľudí z mojej generácie, ktorí poznali všetky piesne a radi si ich vypočuli. V krajinách Východnej Európy nás ľudia našli myslím hlavne cez internet, videá a tak, nepoznajú moc originály a ani im na tom nezáleží, len sa im páči ten zvuk. Takže myslím, že v týchto krajinách máme mladšie a prevažne ženské publikum.
Autorka: Michaela Kučová
Foto: Marko Erd
Súvisiaci interpreti: Nouvelle Vague
