Deti studenej vojny nie je práve najbežnejší názov pre gitarovú kapelu.V pesničkách mladých Kalifornčanov sa však skloňuje skôr domáca než zahraničná politika.
Základ kalifornskej štvorice Cold War Kids (na snímke z archívu vydavateľstva Downtown) tvoria spolužiaci z evanjelickej školy. Kapelu vytvorili približne pred troma rokmi. Po krátkodobom bezcieľnom hraní ponúkli prvé épečko, na základe ktorého nasledovali pozvánky na koncertovanie so spriaznenými nezávislými zostavami. Ešte pred vydaním debutového albumu kapela vystúpila na dôležitých festivaloch v Amerike.
Ich najnovšia nahrávka Robbers & Cowards sa ponára do bluesových vĺn s vplyvmi súčasného amerického pesničkárstva. Prítomný je smútok na spôsob britských Radiohead, vycibrený zmysel pre hranie sa s melódiou, klavírnu virtuozitu, dramatické vokály. Tie má na svedomí frontman Nathan Willett (spev, gitara, klavír), vďaka hlasovému fondu v recenziách často prirovnávaný k Jeffovi Buckleymu.
Inšpirácia menami ako Bob Dylan alebo Velvet Underground, ku ktorej sa kapela priznáva, sa pri počúvaní kolekcie dvanástich pesničiek viackrát potvrdí. Cold War Kids sa nevyhýbajú vysvetľovaniu chodu sveta a negatívnych spoločenských javov cez religióznu tematiku. Všímajú si odvrátenú stranu života v USA, problémy imigrantov aj alkoholizmus kaziaci rodinné vzťahy.
V skladbe Saint John evokujú zádumčivé nálady pomocou zborového spevu a lo-fi bubnovania, v singlovkách We Used To Vacation a Hospital Beds zase stavili na Willettov naliehavý spev – kvílenie. Posledná menovaná skladba sa zaoberá stretnutím neznámych ľudí na nemocničných lôžkach. Dvaja starší muži si krátko pred smrťou už o živote nerobia ilúzie, no napokon nachádzajú odpovede na dávno uzatvorené otázky.
Depresívne vibrácie počuť aj v Passing The Hat, ktorá v závere (zrejme čírou náhodou) pripomenie skladbu Badly Broken Butterflies maďarského projektu Yonderboi.
Vďaka špinavému albumovému zvuku do popredia ešte viac preniká sila ukrytá v príbehoch. Nechýbajú hrkálky a iné nástrojové doplnky, dominuje bluesová temnota s post-punkovými prímesami. Grafický dizajn kapele vytvára basgitarista Matt Maust. Toto je platňa pre náročné uši.
Autor: Matej Lauko Autor je hudobný publicista
