Tesáky čiernych skál a hlúpe holé zuby jaskýň
Človek medzi horami je bezvýznamne malý
Lezie hore, chytá sa snehu
Na hmle a vode rýchlych riek
A:
Dostane sa do svojho cieľa
Pôjde po svojej vlastnej ceste
Dotkne sa slnka
Zlomi všetky prekážky
Kričí na bohov "Nedlhujem vám už nič viac, môžem pochopiť všetko a urobiť to po svojom."
Ozvena to chytila v pravom okamihu
Odniesla preč a rozdrvila o ľadovec
A:
Tesáky čiernych skál a hlúpe holé zuby jaskýň
Človek medzi horami je bezvýznamne malý
Skala praskla a lavína sa pohla
A niesla ho preč ako zrnko piesku
