Každé Cslovo je ako rana nožom, každý Gdotyk ako úder päsťou.
Denne sa Fstretávame a milujeme a Cstále viac sa rozchádzaGme.
Hodiny Fmerajú čas našich životov a Cpočítajú čo máme Amiza sebou
ty len Fmlčíš a oči prázdne Gmáš.
Každé slovo uviazne v sieti, ako hlúpa ryba ktorá naletí,
všetko sa mi dnes iné zdá, ty si dáma a ja som kráľ.
Partiu podivnú spolu hráme a skóre je nám neznáme,
si na konci síl a na svoj mat čakáš.
Ja som Amitým, ktorý ti zobral aj Gzbytok tvojich snov,
dnes som Amisám ako žobrák a Gblúdim temnotou.
Na predFmestí starých ulíc, Gtam svoj domov mám,
tak ako Fty som Amisám, Gna koniec čakám.
Ak ma Fmáš ďalej Gtrápiť, tak to Cradšej hneď oAmidíť,
budem Fsám niesť svoj Gkríž, byť Fso mnou nemuGsíš.
Dobre viem, čo si myslíš, si ako ja a ty to cítiš,
ako sa trhá niť našich túžob, ako sa potápa naša loď.
Hodiny merajú čas našich životov, my to už máme za sebou,
už len mlčíš a oči prázdne máš.
Ak ma máš ďalej trápiť, tak to radšej hneď odíť,
budem sám niesť svoj kríž, byť so mnou nemusíš.
Ja som tým, ktorý ti zobral aj zbytok tvojich snov,
dnes som sám ako žobrák a blúdim temnotou.
Na predmestí starých ulíc, tam svoj domov mám,
tak ako ty som sám, na koniec čakám.
|
Bokomara:
Bokomara:
