Havran
Čo tvoj mocný hlas zlomilo,
čo volanie tvoje spustošilo,
ktoré sa raz tiahlo ako rieka mocná,
v ústrety moru sa rinúca?
Pre jašterice a lastovičky nastalo leto,
vyvstal úsvit nad vrabčím hniezdom.
Priniesol opereným vtáčatám radosť,
učinil vtáky na konároch spievať.
No ja, stvorenie úbohé, hlasom krákavým
spievam smutne škrípavým.
Prosím, vtáku, prileť a odnes moju túžbu,
utrápený čierny vtáku.
Čo tvoj mocný hlas zlomilo ...
Čo volanie tvoje spustošilo,
ktoré sa raz tiahlo ako rieka mocná,
v ústrety moru sa rinúca?
Odnes moje žiale, najdrahší havrane,
utrápený čierny vtáku.
Zaleť s nimi na ďaleký vrch stromu,
nechaj ich tam na vysokej vetvičke.
No ja, stvorenie úbohé, spievam smutne...
Spievala by som, keby som len mohla,
keby som späť v známom domove bola,
ako vtáky na jar zborovo,
letných vtákov jazykom.
Spievala by som, keby som len mohla,
keby som späť v známom domove bola.
Spievala, ako vánkom ohnuté rákosie,
kvetom bola by som v celej svojej nádhere.
No ja, stvorenie úbohé, spievam smutne... |
Värttinä:
