Ráno sa vždy krajšou zdám,
sníčky v očiach mám,
viem, že tu i tam
býva v nich on sám.
Dáva mi suvenír,
líca ako pýr,
ľúbim ako on,
dám im dnes ten chýr.
Ráno, ránko úsvit mojich dní,
viem, on tiež o mne sní,
ráno, ach, ty ránko, zrkadielko snov,
svieť nám hmlou cez okno,
veď slnku svieť, svieť,
nech plynie svet.
Svieť, stále nám svieť,
svieť, stále nám svieť.
Ráno v lesoch mihalníc
s vôňou borovíc
čmára ako nič
zámky z pohľadníc.
Vchádza so zvonením,
mĺkvy ako mím,
chvíľu som tam s ním,
kým sa zobudím.
Ráno, ránko úsvit mojich dní,
viem, on tiež o mne sní,
ráno, ach, ty ránko, zrkadielko snov,
svieť nám hmlou cez okno,
tmou belasou.
Ráno, ránko úsvit mojich dní,
viem, on tiež o mne sní,
ráno, ach, ty ránko, zrkadielko snov,
svieť nám hmlou cez okno,
tmou belasou.
|
