Hora je modrá,
nálada bodrá,
máme dnes slnečný deň.
Voda je tichá,
v driemotách dýcha
každý strom a celá zem.
Ja volám z hory posledného obra,
nech ozve sa mi táto hora modrá,
ja hľadám toho posledného obra,
nech poradí mi, kde zazriem bobra,
pretože bobra, obra uvidieť chcem.
Ak nepovedia o tých bobroch obri,
nuž pýtam sa vás, ľudia milí, dobrí,
kam podeli sa od Váhu a z Odry,
tí milí, múdri, obratní bobry,
lebo sa s bobrom, obrom zoznámiť chcem.
Stará mama s nami sa vždy vadí,
že nevieme nič, lebo sme mladí,
ale moja stará mama dobrá
nevidela ešte nikdy bobra.
Ona spomína na dojmy z vojny,
ja zas chránim pred vymretím hojným,
nuž volám z modrej hory toho obra,
nech ukáže mi, kde zazriem bobra,
pretože bobra, obra uvidieť chcem.
Stará mama s nami sa vždy vadí,
že nevieme nič, lebo sme mladí,
ale moja stará mama dobrá
nevidela ešte nikdy bobra.
Ona spomína na dojmy z vojny,
ja zas chránim pred vymretím hojným,
nuž volám z modrej hory toho obra,
nech ukáže mi, kde zazriem bobra,
pretože bobra, obra uvidieť chcem,
pretože bobra, obra uvidieť chcem,
pretože bobra, obra uvidieť chcem.
|
Ivan Krajíček:
Oldo Hlaváček:
Ivan Krajíček:
Helena Blehárová:
