V mladosti zažil časy neskutočnej slávy, jeho hudbu z osemdesiatych rokov mladí zbožňovali. Za vyše 40 rokov svojej hudobnej kariéry predal viac ako tri a pol milióna nosičov a napísal viac ako 600 piesní pre seba a ďalších interpretov. Mal však aj obdobie, kedy ho po revolúcii usporiadatelia prestali pozývať na koncerty.
Máte za sebou neskutočné množstvo projektov, producentských a autorských počinov, muzikálov či duetov. Ktorý z nich vám najviac prirástol k srdcu?
Na túto otázku sa nedá len tak jednoducho odpovedať. Každý projekt je iný. Predtým než som spieval v Krokoch Františka Janečka, som tam hral ako muzikant. Na to rád spomínam. Keď som začal spievať, bolo to zase niečo iné. Potom som sa odpojil od Krokov a začal robiť vlastnú muziku s mojou skupinou Allegro. Tiež som sa venoval jazzu a ďalším veciam. Nedá sa preto povedať, ktorá z tých vecí mi je bližšia alebo vzdialenejšia. Pri všetkom, čo som robil, som si našiel niečo, čo ma tešilo. Mám rád, keď je život pestrejší. Nevyhovuje mi jednostrannosť. Preto by som nemohol byť len spevákom. Musím mať tých činností viac.
Pôvodne, na začiatku kariéry ste boli jazzovým hudobníkom s dobrými kritikami. Po pozvaní od Františka Janečka ste presedlali na pop. Neľutovali ste to niekedy?
Ono to bolo tak. Bol som mladý chlapec, ktorý sa chcel živiť muzikou. Nič iné som nevedel. A na pražských jazzových dňoch (1978, pozn. red.), kde som bol aj ocenený, prišiel za mnou Pavel Trnavský, že zháňajú klávesáka do Krokov. V tom čase v nich spievala Jana Kratochvílová. Ona ale nebola vyložene popová speváčka. Verejnosť ju vnímala ako takú českú Joplinku (Janis Joplin - legendárna americká speváčka a skladateľka 60. rokov, pozn. red.). Vtedy spievala blues. Preto to pre mňa nebol až taký veľký odklon od jazzu. Ako speváčka mi veľmi imponovala. Zrazu som bol v profesionálnej kapele a mohol sa živiť muzikou. A bolo to skvelé.
No potom to prešlo do popu a na ten sa mnohí hudobníci pozerajú trochu cez prsty. Neštvalo vás to?
Nie. Mám ho rád. Milujem pop taliansky, tam som vyrastal ako malý chlapec. Talianska hudba je mi veľmi blízka. Robím muziku, ktorá ma baví. A keď sa niekomu nepáči, je to samozrejme jeho vec. Každý máme svoj štýl. Piesne, ktoré sme robili v Krokoch, keď som začal spievať, boli v štýle talianskeho providence disco, ktoré sme zacielili hlavne pre deti a mládež. Vtedy sa pre mladých veľa hudby nerobilo. Na scéne pôsobili speváci, ktorí už mali niečo za sebou. A žiadny mladý chlapec tam nebol. Preto sme zvolili takýto druh hudby.
Neplánujete vydať aspoň jeden album alebo urobiť projekt, v ktorom by ste sa k tomu jazzu zas vrátili?
Nikdy nehovor nikdy. Ale zatiaľ nemám niečo také v hlave. Občas, keď som niekde, kde majú jazzový klub, zájdem tam a zahrám na klavíri s kapelou, ktorá tam vystupuje. Zajamujeme si, ale to je tak asi všetko. Jazz je krásna vec, ale človek sa mu musí venovať. A ja som z toho trochu vyšiel. Napriek tomu, že ma jazz baví, určite by som sa mu nevenoval profesionálne.
Je niečo vo vašej hudobnej kariére alebo v živote, čo by ste dnes urobili inak?
Robím v živote to, čo ma baví. Nie je nič, čo by som ľutoval alebo o čom by som si povedal, že by som to mal urobiť inak. Všetko som robil s najlepším presvedčením a tak, ako som najlepšie vedel v tej dobe. U nás sa na veci dívame trochu inak ako v zahraničí. Tam keď je niekto úspešný, robí si svoju muziku, a je to "pán niekto". Tu keď ste úspešní v niečom, čo sa niekomu nepáči, je to zlé. Myslím si, že sa na to človek nemá takto dívať. Každý sa venujeme svojmu štýlu. Niekto jazzu, iný rocku, ďalší popu. A pokiaľ je v tom dobrý a má svoje publikum, je to v poriadku.
V živote i kariére ste viackrát nanovo začínali. Čo vám dávalo silu sa znova nakopnúť?
Človek je niekedy hore a inokedy dole. To sú sínusoidy, ktoré k životu patria. Majú zmysel pády aj vzostupy. Ak by život išiel v jednej lajne, bol by fádny a nebavil by nás. Ja si vždy poviem, že sa nevzdám. Že musím bojovať ďalej. Pokiaľ niečo nevyšlo, alebo som bol na dne, čo sa párkrát stalo, musel som zabojovať.
Máte ešte nejaký hudobný sen, ktorý by ste v budúcnosti chceli zrealizovať?
Človek má vždy nejaké sny, len nesmie ustrnúť. Určite sú také, ktoré by som si ešte rád splnil. Napríklad dostať niektorý zo svojich muzikálov do zahraničia. Podarilo sa nám presadiť muzikály Traja mušketieri, Muž so železnou maskou a Kleopatru v Južnej Kórei. V Soule sme odohrali asi 750 predstavení Troch mušketierov. Teraz tam máme Muža so železnou maskou. Dostať niektorý muzikál na malú Brodway alebo na West End by bolo fajn. Alebo by bolo super, keby nejaký slávny spevák zaspieval môj hit.
A muzikantská spolupráca?
Spolupracujem s mnohými skvelými ľuďmi. Samozrejme so zahraničnými je to ťažké. Nie sú až tak flexibilní a termíny majú vybookované na dlhý čas dopredu. No mal som na svojom koncerte v O2 Aréne DJa Boba, Opus (spievali hit Life Is Life), Zuccherovu dcéru, Snapa, Gazibo (spieva I Like Chopin), Ricchi e Poveri. Som rád, že sa mi s týmito ľuďmi z vonku podarilo spolupracovať. Teraz pripravujem na rok 2020 opäť koncert v O2 Aréne v Prahe. A uvažujem, koho si tam pozvem ako hosťa a čo tam budem prezentovať ďalej. Stále je čo vymýšľať.
V tomto období ponúkate open air tour so živou kapelou Kvatro, menej elektroniky. Ste s tým spokojný?
Som. Mňa to práve začalo veľmi baviť. Elektronickú muziku sme robili s DJ Martinom Hájkom už dlhých osem rokov. A chcelo to zmenu. Chcel som sa trochu vrátiť do živého hrania. Respektíve my sme stále hrali naživo, ale vždy to bolo na klik alebo na timecode. Teraz si hráme, čo nás baví. Máme v programe viac muzikantských prvkov. Hudba nie je postavená na dídžejských groovoch. Tým pádom ide o iný formát mojich pesníčiek. Je potrebné veci obmieňať, lebo inak by ma to asi prestalo baviť.
Na aké ďalšie projekty sa môžu vaši fanúšikovia tešiť?
Pripravujeme nový muzikál Kvítek mandragory, na ktorom práve robím. Ide o piesne Heleny Vondráčkovej, zaranžované do formátu krimi komédie. Napísal ho Radek Baláž. Nie je to ale muzikál o Helene Vondráčkovej, sú tam len jej songy. Je to niečo podobné ako Mydlový princ, kde boli pesníčky Vaška Neckářa. Tento projekt nás čaká v marci v Divadle Broadway. V roku 2019 mám tiež pokračovanie Open Air Tour, čo je ďalších 16 koncertov po Českej republike.
Autor: Laco Ontko
Foto: archív speváka
Súvisiaci interpreti: Michal David
