Koncert otvoril frontman skupiny, spevák a gitarista Radek „Radoš“ Pastrňák skladbou o falošnej a nešťastnej píšťalke. Do jeho gitarového sóla sa asi v polovici skladby vmiešali aj tóny flauty Michala Žáčeka a postupne sa pripojil aj klávesák Vlastimil Šmída s perkusionistom Richardom Kroczekom. Na akustickej gitare a za spevu sprevádzal Buty – Tichú partu z invalidného vozíčka Marek Moroň a kapela predstavila aj jej nového člena Petra Vavříka.
Po pokojnom úvode sa začali hudobníci strácať vo svetlách reflektorov, cez ktoré prenikala hudba. Ak by Babylon mohol, určite by si rád zatancoval, alebo hudobníkom za predvedený výkon aspoň zatlieskal. „Teraz Vám zahráme takú hlúpu pesničku, ktorú nepoznáte, ale to vôbec nevadí, pretože ani my ju nepoznáme,“ prihovoril sa prítomným Radoš. V hľadisku sedeli zástupcovia azda všetkých generácií a Buty – Tichá parta, opäť presvedčila o svojich nesporných kvalitách.
Jedinou špeciálnou požiadavkou počas koncertu bol popolník na pódiu. Počas vystúpenia si ale cigarety pripaľoval iba Marek Moroň. Jedenásť minút pred dvadsiatouprvou hodinou zaznel prvý tón jednej z najžiadanejších skladieb kapely – Mám jednu ruku dlouhou. Medzi skladby, ktoré v Bratislave zahrali zaradili aj pesničku Táta a ku koncu pridali aj Františka s čarovnou flautou Michala Žáčeka. Babylonom sa niesli veselé aj smutné melódie a tri minúty po dvadsiatejdruhej hodine ohlásil Radoš poslednú skladbu večera. Bratislava sa so vzácnymi hosťami rozlúčila srdečným potleskom.
