Tomáš Bezdeda: Okolo mňa je veľa pokušení...

Vymenili ste kapelu. Prečo už nehráte s AYA?

Chcel som sa osamostatniť a hrať s rovesníkmi. AYA je zabehnutá kapela, ktorá má svojho speváka, chce vydať album. Preto sme sa rozhodli ísť každý svojou cestou.

Pohádali ste sa?

Nič také, len som chcel skúsiť niečo nové, niekam sa posunúť.

Ale chalani z AYA vďaka tomu prišli o peniaze za vystúpenia, o nahrávanie albumov s vami. Nemali s tým problém?

Možno im je to ľúto, ale taký je život. Oni ma naučili vystupovať s kapelou, ja som im možno pomohol trochu sa zviditeľniť. Ale aj keď sú to vyhraní muzikanti, už sa im nechcelo skúšať nové veci toľko ako mne. Majú rodiny, ktorým sa chcú venovať. Preto som dal prednosť mladým a rovnako nadšeným chalanom, ako som sám.

Prečo ste si aj túto novú kapelu vybrali v Žiline? Nie je to čudné, bývať S Adelou v Bratislave, ale kvôli kapele chodiť do Žiliny?

Naozaj veľa cestujem, čo ma ubíja. Ale Žilina sa mi páči a na hranie tam mám lepšie podmienky ako v Bratislave. Neviem, čím to je, ale stále ma to tam ťahá.

Kde ste teda doma?

V Žiline. Mám tam kapelu, kamarátov, rodičov, u ktorých bývam. Mám dvadsaťjeden, to je vek, keď si to ešte môžem dovoliť. Keby som mal tak o päť viac, možno by to už bolo čudné, ale takto je to, myslím, v poriadku. V Bratislave a v byte s Adelou sa cítim v pohode, ale do Žiliny občas ujdem.

Adelu tu necháte napospas osudu?

Nestíhame to akosi zladiť dokopy. Ale sú obdobia, keď sme spolu veľa. Vtedy si možno aj lezieme na nervy a pohádame sa. Voľakedy som si myslel, že sa to nikdy nestane, ale zisťujem, že je to asi normálna vec.

O čom sa vadíte?

Kvôli slovíčkam a upratovaniu. Adela je poriadkumilovnejšia a ja vraj stále robím bordel.

Ste zasnúbení?

Nie, ešte nie. Akosi som na to nemyslel. Ale raz to príde. Veď spolu chodíme dva roky a štyri mesiace.

To máte presne zrátané.

Je to na mňa celkom výkon. Myslím v tom, že je to moja prvá veľká láska, vážna frajerka.

Však to, že prvá. Čo keď toho budete chcieť vyskúšať viac?

Príroda je príroda, ale láska je asi silnejšia.

Takže sú pokušenia, ktorým zatiaľ odolávate?

Presne tak, láska zatiaľ vždy vyhrala.

Vráťme sa k práci. Hráte hlavne na festivaloch a firemných večierkoch. To asi nie je kariéra, ktorú by si spevák želal...

Koncertov je niekedy viac, inokedy menej. Myslím, že ma ešte veľa vecí čaká. Hlavné je, že sa mi páči, čo robím a že som spokojný s tým, ako to je.

Minulý mesiac ste vyhrali dve súťaže popularity – v Hite storočia aj v Píplmetri časopisu Eurotelevízia. Ale kde je spev?

Tieto ankety neboli len o sympatiách. Vždy je to pol na pol, aj v Slávikovi. Je to súťaž spevákov, ale či niekto zaboduje, o tom rozhoduje aj charizma a podobné veci.

V čom je vaše čaro osobnosti?

Snažím sa byť prirodzený, normálny.

Snažíte sa? Ale keď sa o niečo snažíte, už to nie je prirodzené...

Na nič sa nehrám, som normálny.

Na moderátora ste sa hrali, alebo nie?

To hej, to mi vôbec nešlo. Bola to skúsenosť, spoznal som veľa kapiel, ale už by som to nerobil.

Chystá sa tretia Superstar. Bojíte sa, že konkurencia začínajúcich spevákov, ktorí sa bijú o naše malé hudobné nebo, ešte porastie?

Je pravda, že na naše malé Slovensko je ich veľa, ale ja s tým nič neurobím. O konkurencii treba mať prehľad, ale nič viac. Žiadne predbiehanie sa, kto má lepší zvuk a kto vyššie zaspieva. Stačí si ísť svojou cestou.

Fakt to stačí?

Idem si svojou cestou a už tri roky sa živím len hudbou.

Ale váš zatiaľ najväčší kšeft bola reklama pre poisťovňu. Nie je to pre speváka frustrujúce?

Na to som už aj zabudol, veď to bolo pred dvoma rokmi. A nedá sa povedať, že to bol veľký kšeft.

Za takúto reklamu sa zvykne platiť milión. To nebol kšeft?

Bolo to menej, aj keď to nebolo málo. Odvtedy som žiadnu reklamu nerobil, ani to nevyhľadávam, skutočne sa živím hudbou.

Takže sa necítite nedocenený?

Nie, a keď mi občas také myšlienky napadnú, vždy sa snažím uvedomiť si, že mám ešte pár rokov, aby som ukázal svoju silu. Veď kým sa populárni hudobníci dostali tam, kde sú, trvalo im to dlhé roky. Ja som na scéne tri roky a som veľmi spokojný. Nie som ani úplne hore, ale ani dole. Nie je dobre mať veľké oči. My, čo sme boli v SuperStar, sme akoby preskočili kus vývoja a keď súťaž skončila, spadli sme na papuľu a museli sme sa zviechať.

To je to, čo teraz zažívate?

Áno, počas SuperStar sa o nás všetci zaujímali. A potom to zrazu bolo iba na mne, na tom, aké pesničky robím. Teší ma, že mám veľký funklub, pretože často hlavne funkluby hlasujú do rôznych hitparád. Najťažšie to nie je bez veľkej reklamy, ale bez funklubu.

Máte asi desať fanúšikovských webstránok. Stíhate sa všetkým venovať?

Píšem im pravidelne. A o stránky sa mi stará veľmi šikovná pani – tiež fanúšička. Po troch rokoch na pódiu ma teší, že sa na koncertoch objavujú aj skalné tváre a že sme rozšírili vekovú hranicu ľudí, ktorým sa páči moja hudba. Už to nie sú iba tínedžerky...

A čo dedo Bezdeda? Chcem povedať, že máte príznačné priezvisko. Ste Bezdeda, ktorý deda Bezdedu nikdy nestretol...

Aj toto ste vyhrabali? Bol futbalista, ale nerád by som to ďalej nejako rozvádzal...

Zrejme vám chýbal.

Neviem. Pravda je taká, že som ho raz stretol v meste, ale bolo to divné, bol mi cudzí.

Ten jediný raz ste sa stretli iba náhodou?

On sa mi prihovoril. Ale fakt to bolo zvláštne. Hovorí sa, že krv nie je voda, že prehovorí. V tomto prípade sa to nestalo. Asi mi to bolo aj ľúto.

Ste s ním ďalej v kontakte?

Nie.

Prečo?

Kvôli babke, s ktorou sa rozviedol, kvôli rodine... Asi by to voči nim nebolo fér. Ľudia ho poznajú, trénoval futbalistov Žiliny aj Trenčína. Možno mám po ňom lásku k futbalu. Ak sa čo len trochu dá, nikdy nevynechám zápas Žiliny...