Drsná realita 8-člennej rodiny dojala nielen moderátora Vila Rozborila, ale aj speváčku Daru Rolins. Malý polorozpadnutý domček v horskej obci Rudňany je domovom Ondreja (37) a Ruženy (40) Juchovcov a ich šiestich detí. Pre všetkých je iba jedna jediná izba, kde sa deti hrajú, spia, ale aj pripravujú do školy. K tomu malá kuchynka a kúpeľňa. Chudoba je tu prítomná v tej najsmutnejšej podobe. Aby toho nebolo málo, mama bojuje v nemocnici s rakovinou a celá ťarcha zostáva na otcovi. A ten je bez práce... Takto sa začína príbeh, ktorý dnes odznie v relácii V siedmom nebi.
Zronený otec
„Bol som murár–obkladač, ale o prácu som prišiel. A teraz je pre mňa ťažké zamestnať sa, lebo najmenší sa ešte nepýta cikať, nezoberú ho do jasličiek. A keby som ho tam aj dal, prídeme o materskú... To, čo by som zarobil v práci, nejakých 450 eur, tak to máme teraz aj s materskou,“ hovorí Ondrej. Náklady na život veľkej rodiny aj s bývaním sú aj tak vyše 800 eur. „Keď ešte bola manželka v poriadku a ja som pracoval, vedel som také peniaze zarobiť,“ dodáva zronene.
Šok z chudoby
Keď vošla Dara do domčeka, zostala v nemom šoku. „Milión emócií mnou prešlo... To kruté uvedomenie si, že toto je realita, že takto ľudia naozaj žijú. Nie som úplne naivná a viem, že nie všetci sme šťastní, zdraví, bohatí, že nie všetci majú robotu. Ale toto som fakt nečakala. Iné je o tom čítať, a iné je zažiť to na vlastnej koži. Takéto niečo sa mi stalo po prvý raz,“ priznáva Dara.
Pri pohľade na deti, ktoré chudobu berú ako bežnú realitu, musela v sebe dusiť plač. „Jasné, je to príšerné, ako žijú, nič horšie som v živote nevidela. Ale uvedomovala som si, že im nepomôže, keď sa tam zrútim a budem zalamovať rukami.“ Skôr sa do ich skromného príbytku snažila vniesť radosť a úsmev. Zobrala ich na nákup, navarili si večeru, deti si užívali jej prítomnosť...
Darina psychika
„Tie deti sú krásne, zdravé, inteligentné, veľmi milé a skvelé. Poznám milión rozmaznaných frackov, ktorí žijú v blahobyte, ale nikdy nebudú takí ľudskí ako oni,“ hovorí. Samozrejme, že sa nevyhla myšlienkam na svoj vlastný úspešný život a dcérku Lauru (6). „Snažím sa od začiatku, aby Laura nebola rozmaznaná. Napriek tomu, že máme dosť peňazí na to, aby sme si zariadili krásny život, Laura vie, že darček alebo odmena nie sú len tak, že prichádzajú za niečo. Vie, že to, čo máme, je vykúpené aj tým, že večer musí byť s opatrovateľkou, keď mám koncert, hoci by som chcela byť s ňou.“
Najťažšou chvíľou pre Daru bola návšteva ťažko chorej mamy v nemocnici. Trpiaca žena s bolestným úsmevom privítala deti, z ktorých najmladšie nevidela už celé týždne. V tej chvíli všetci verili, že je nádej na dobrý koniec, že mama rakovinu porazí. Z jednodňového pobytu v rodine Juchovcov sa Dara domov do Prahy vrátila zdrvená. „Počas toho dňa som sa musela niekoľkokrát zhlboka nadýchnuť a povedať si, že tam nie som preto, aby som tam plakala. Bola som z toho rozbitá tri dni, nemohla som potom zaspať, Patrikovi som to do noci rozprávala.“
Nádej
Pár dní po nakrúcaní prišla zdrvujúca správa. Deti svoju mamičku už neuvidia, podľahla zákernej chorobe. „Odchod ich mamy som zvládala veľmi ťažko. Verila som, že vyzdravie. Keď som sa dozvedela, že zomrela, bolo mi do plaču, zrazu mi všetko pripadalo zbytočné – moja návšteva, pomoc, okná, celá relácia... Vravela som si, to nemôžeme odvysielať!“ spomína. Nakoniec však, aj vďaka medializácii prípadu, sa na Juchovcov usmiala aspoň trocha šťastia. Otcovi sa črtá práca, rodine nové bývanie.
„Je to tak, že nám skôr pomôžu cudzí ľudia ako vlastní príbuzní,“ hovorí otec a pokračuje: „Deti to zvládajú, sú silné, len ja to bez manželky zvládam akosi ťažšie...“ „Som rád, že sme vybrali práve túto rodinu, pretože pomoc, ktorú od nás dostanú, im aj v kontexte tejto smutnej udalosti veľmi pomôže. A možno o to viac,“ myslí si moderátor relácie Vilo Rozboril.
Dara priznáva, že na tento príbeh nezabudne do konca života. „Mám 41 rokov, zažila som veľa šťastia, ale zažila som aj sklamaní a vecí, ktoré mi prídu od osudu kruté. Ktorým dodnes nerozumiem, prečo sa mi stali. O tom však život vie. Človek by sa nemal rúcať, treba sa postaviť a ísť ďalej kvôli ľudom, ktorých máme radi. Verím, že túto rodinku čaká lepší život,“ dodáva.
Spýtali sme sa detí, po čom túžia
Slávka (15): „Túžim, aby som zvládla gymnázium, kam som práve začala chodiť.“
Kristína (14): „Aby sme celá rodina išli do Medžugoria, kde sa zjavila Panna Mária.“
Veronika (8): „Túžim po bicykli.“
Lucia (12): „Chcela by som mobil.“
Tomáško (1,5): Ešte nehovorí, ale má rád technické hračky.
Ondrej (37): „Manželka mala sen ísť k moru do Chorvátska. Verím, že nás čaká lepší život.“
Adamko (5): „Ja by som chcel ozajstný foťák.“
