Smutným priateľom nezostalo po štvrtkovej správe o Bednárikovej smrti iné, ako si na neho zaspomínať a poslať odkazy do pomyselného umeleckého neba.
Šiesty ročník Muzikálového festivalu v Brusne bude navždy pamätný ako najtragickejší. Deň pred jeho oficiálnym začiatkom totiž navždy odišiel jeho zakladateľ Jozef Bednárik. Piatkový večer však predsa len patril iba jemu! Pamätníci spomínali, ako na každom ročníku festivalu sedával na balkóne kúpeľného domu a sledoval vystúpenia nádejných umelcov. Organizátori podujatia mu to umožnili aj tentoraz, keď jeho zväčšenú podobizeň a sviečku umiestnili na dobre známy balkón. Kamaráti a obdivovatelia mu so slzami v očiach spievali šansóny, ich pohľady smerovali do neba.
Len ťažko pri spomienkach na obľúbeného režiséra hľadali slová. „Prepáčte, nedokážem o tom rozprávať, je to veľmi čerstvé, prišiel som o úžasného priateľa,“ plačúc povedal Novému Času Viktor Horján.
Záver večera sa niesol v znamení sĺz a neutíchajúceho potlesku. „Bolo to veľmi dávno, keď ma objavil ako študentku a začal ma obsadzovať do svojich hier. Bude mi neskutočne chýbať, tá jeho precíznosť a entuziazmus. Je to velikánska strata, pretože sme boli blízki priatelia,“ vyznala sa Sisa Sklovská.
K spomienkam sa pridal aj Štefan Skrúcaný s príhodou, ktorá mu vyčarila úsmev na tvári. „Vždy keď niekto na predstavení zabudol text, Jožko ho vykríkol z hľadiska. Raz sa to stalo aj mne. A on do toho ticha v sále zakričal. Štefan, kúp si Geriavit, ja ho beriem už dlho a pomáha,“ zľahčoval moderátor pochmúrnu atmosféru. Na záver za neutíchajúceho potlesku zapálil každý z účinkujúcich pre Beďa sviečku a poklonil sa pri podobizni velikána, ktorého meno by malo podujatie niesť už od budúceho ročníka.
