Až prišiel rok 2005 a Depeche Mode vydali nový album. V nedeľu 11. júna slávna skupina vystúpi v Bratislave. Depeche Mode si užilo za svojej 25-ročnej histórie dosť. Z mladých chlapcov vo flanelových košeliach vyrástli ikony, ktoré uctievali a uctievajú dodnes tisíce fanúšikov na celom svete. Svoju hudobnú kariéru naštartovali v Basildone, malom anglickom priemyselnom mestečku, v kapele pod názvom Composition of Sound. Zakladateľom bol okrem Martina Goreho a Andyho Fletchera aj Vince Clarke, neskôr známy z dua Erasure.
Do partie časom pribrali charizmatického chuligána a punkera Davida Gahana. Síce neholdoval elektronickej hudbe, ktorú trojica produkovala, ale zapáčila sa mu možnosť koncertovať po kluboch. Práve on vymyslel nový názov kapely, pričom sa ako aranžér výkladov inšpiroval módnym časopisom Depeche Mode. Po vydaní prvej platne Speak & Spell v roku 1981 zo skupiny odchádza Vince Clarke.
Trojica zostávajúcich je v šoku, Vince bol jediným autorom ich pesničiek. Vtedy vytiahol zo šuplíka svoju starú tvorbu Martin Gore a hneď s prvou pesničkou See you, ktorú napísal ako 14-ročný, sa dostali na 6. miesto britskej hitparády. Do kapely čoskoro prišiel Alan Wilder, ktorý bol pôvodne prijatý len na pomoc pri koncertovaní. Veľmi skoro v ňom objavili talent robiť so zvukom zázraky a tak sa stal štvrtým členom Depeche Mode.
Chlapci z Basildonu to dokázali
Za ich prelomový album možno označiť Music For The Masses z roku 1987 s hitmi ako Strangelove či Never Let Me Down Again. Práve naposledy menovaná pesnička sa stala koncertnou hymnou depešákov. Odznie vždy a je známa predovšetkým tým, že počas nej všetci zdvihnú ruky a mávajú nimi. Túto „tradíciu“ naštartoval Dave Gahan na ich najznámejšom koncerte, na štadióne The Rose Bowl v americkej Pasadene. „Počas tejto skladby som vybehol na jednu z plošín a všimol si, ako zopár ľudí máva rukami, tak som sa pridal. A zrazu začalo to isté robiť asi 70 000 ľudí. Bolo to niečo ohromujúce, cítil som, ako mi po tvári s potom stekajú slzy, no boli to slzy radosti, niečo ako "je to niečo úžasné, tomuto sa nič nevyrovná“. „Viete, chalani z Basildonu to všetkým ukázali!“ vyhlásil Dave Gahan.
S hudbou sa začal meniť aj imidž kapely. O ten sa im postaral holandský fotograf a režisér Anton Corbijn, ktorého fotky a klipy kapely sa stali skutočnou lahôdkou. Nastúpila éra čiernych kožených búnd a nohavíc (u Martina Goreho aj sukní), ťažkých topánok a vystrihaných účesov. Vrcholom bolo turné 101, s ktorým navštívili aj vtedy socialistické Československo (na tento pražský koncert dodnes mnohí depešáci spomínajú ako na najlepší). Turné zavŕšili v Spojených štátoch, kde sa im podarilo zaplniť do posledného miesta známy 70-tisícový kalifornský štadión The Rose Bowl.
Drogy, alkohol, drogy…
Prišiel rok 1990 a s ním najúspešnejší album skupiny Violator. Zo skladieb Enjoy the silence, Personal Jesus, Policy Of Truth či World In My Eyes sa okamžite stali hity. S úspechom však prišli aj osobné zlyhania. Dave Gahan prestal zvládať obrovský úspech a začal sa rútiť do drogového pekla.
Ostatní traja členovia kapely zostali v šoku, keď sa prvýkrát po dlhých mesiacoch stretli pri nahrávaní ďalšieho albumu Songs of faith and devotion a zbadali Davida. Šokovaní z nového Gahanovho imidžu boli aj fanúšikovia, keď ho videli v pilotnom klipe I feel you. Namiesto vystrihaného usmievavého chlapca sa pozerali na dlhovlasého vychudnutého a strhaného muža. Album je však spoločne s Violatorom považovaný za to najlepšie, čo Depeche Mode vyprodukovali. Kým ho nahrali, čakala ich doslova krížová cesta. Gahan na nahrávanie často vôbec neprišiel, ak sa ukázal, nebol schopný spievať.
Album Songs of faith and devotion sa preslávil aj svojim 14-mesačným turné. Britský magazín Q označil turné Devotional ako „najskazenejšie rock&rollové turné všetkých čias“. Okrem 120-členného štábu si členovia kapely najali aj psychiatra a drogového dílera. Po roku koncertovania im manažér oznámil, že sú konečne v pluse a začínajú zarábať… Turné dopadlo katastrofálne. Gore sa zrútil, Andy Fletcher turné ani nedokončil, Alan Wilder skupinu definitívne opustil. A Gahan sa ničil ďalej tak úspešne, že v roku 1996 po predávkovaní takmer zomrel. Skupina dokázala nahrať ešte dva albumy, zdalo sa však, že posledné. Depeche Mode sa de facto rozpadli.
Nový začiatok?
Dnes je Gahan čistý, už desať rokov sa nedotkol ani drog, ani alkoholu. Nahral svoj prvý sólový album a to ho povzbudilo natoľko, že si dal podmienku – Depeche Mode nahrá nový album len vtedy, keď polovica skladieb bude jeho. Nakoniec sa s Martinom dohodli na troch skladbách a novým albumom Playing The Angel potešili fanúšikov, ale aj hudobných kritikov. Jednou z jeho skladieb je aj Suffer Well a kto chce vidieť Davida v časoch jeho najväčšej drogovej slávy, nech si pozrie video k tejto pesničke. Režisér Corbijn to lepšie vystihnúť nemohol.
Depeche Mode je fenomén, ktorý sa nedá nikam zaradiť. Nie je to klasický rock ani pop. Dávno už nehrajú len elektronickú hudbu. Majú vernú fanúšikovskú základňu, k tým starým depešákom dokonca pribúdajú aj mladí. Poprvý raz zažije koncert Depeche Mode aj Bratislava – v nedeľu 11. júna. Slovenskí fanúšikovia si koncert zaslúžia, veď patria medzi tých najvernejších a nie je ich málo. Kým doteraz zapĺňali veľkú časť hál v okolitých štátoch, teraz si koncert vychutnajú doma.
Zdroj: Citácie boli použité z internetovej stránky www.depechemode.sk
