DWD.cz

Povedz nám, ako ste vznikli.
Maroš: Vznikli sme v roku 2010. Spolu s Gyťom, našim basákom sme mali doma španielku a basgitaru a tak sme sa spolu učili hrať na tieto nástroje. Prvotný nápad na kapelu v podstate prišiel ešte skôr, na strednej, keď sme si kreslili logo vlastnej kapely do zošitu. Z toho sa nejakým spôsobom vyklula myšlienka zohnať si nástroje a začať hrať. Ja ani Gyťo sme sa niečomu takému predtým vôbec nevenovali a nemali sme k tomu skoro žiadny vzťah. Momentálne hráme v zostave ja – gitara a spev, Gyťo – basgitara, Miško – bicie, Peťo - gitara a Savi - druhý spev.

Na aký štýl ste zameraný?
Maroš: Ťažko definovať. Otrepaná fráza je, že hráme čo sa nám páči, ale aj v tomto prípade je to opäť raz pravda. V podstate je naša hudba zrkadlom toho čo máme radi. Všetci počúvame niečo úplne iné a v hudbe sa tieto chute zrážajú. Ale keď mám úplne odpovedať na otázku tak nazvime to kompromisne veselý punk zmiešaný s inými žánrami. Čiže som ti aj tak neodpovedal na otázku. Tak to už s nami chodí...

Ako ste prišli k názvu „Galiba“?
Maroš: Ten názov tiež pochádza zo strednej školy. Ako decká sme robili cez prestávky strašný bordel, prevracali sa lavice a stoličky. Tento jav sme nazývali že "ej,galiba!". Ten názov sme prvotne vybrali asi preto aby sa naši bývalí spolužiaci pousmiali že "aha to sú blázni" (a samozrejme to definovalo to, že sme nevedeli absolútne hrať - na mňa to platí doteraz ). Potom sme aj menili názvy ale nakoniec sme sa vždy ustálili na Galibe. Niekto z Kornu tuším raz povedal na margo ich názvu, že kapela môže mať hlúpy názov, ale svojou hudbou a všetkým mu dá iný ráz. Nerátame že by sa nám to podarilo, ale ani by nás to nenahnevalo ak by sa to podarilo.

Vonku máte už „Nahrávky 2010 – 2013“ a EP „Prijmi bolesť“. Ako to bude teda s ďalšími EP? Máte na pláne?
Maroš: Tie Nahrávky to by som ani nebral ako seriózne vydanie. Jedná sa fakt o kompiláciu demonahráviek a rôznych srandičiek, ktoré vznikli v prvých rokoch existencie zoskupenia. Zavesili sme to na internet len za účelom toho aby ľudia aspoň trochu spoznali našu hudbu. V marci tohto roku sme natočili prvé seriózne EP "Príjmi bolesť!", kde boli 4 songy. Teraz nedávno sme donahrávali druhé EP "Krásne pesničky", z ktorého už pomaly vešáme songy aj na náš bandzone. Všetko sú to vlastne piesne, ktoré hrávame od začiatku existencie na koncertoch a ktoré konečne postupne dostávajú štúdiovú podobu. Čo bude nasledovať, to myslím nevie zatiaľ nikto ešte povedať. Najkrajšie by bolo môcť nahrať celý album ale na to momentálne nemáme peniaze a ani postavenie.

Ako ste na tom s koncertovaním? Hráte len v okolí alebo by ste sa chceli presadiť aj v iných mestách?
Maroš: Tento rok bol vlastne náš prvý koncertný rok. Predtým sme hrávali po bytoch u kamarátov, alebo u mňa doma v pivnici - vždy v rámci takzvaných "bytovíc". Prvý seriózny koncert sme odohrali vo februári tohto roku, v našom rodnom meste. Všetky čo nasledovali sa tiež odohrávali "u nás". Teraz v októbri konečne prvý krát ideme hrať niekoľko koncertov mimo naše mesto tak uvidíme aké budú reakcie ľudí. Povedali sme si že tento rok už toho v Bánovciach stačilo, tak koncertne sa budeme teraz snažiť hrať hlavne v cudzích mestách.

Je ťažké v dnešnej dobe hrať na poriadnej akcii, prípadne festivale?
Maroš: Poriadne akcie sa dajú spraviť aj v hocijakom klube, pretože dnešné undergroundové kapely sú fakt dobré a minimálne v Bánovciach je záujem o túto hudbu veľký a skoro každý koncert sa teda dá nazvať "poriadnym". Ak si tým myslela robiť support Bad Religion v MMCčku, tak to už hej. Na podobné koncerty kapela už musí mať niečo za sebou. Na veľkých festivaloch je ťažké si zahrať. Aby sa tam kapela dostala tak musí mať správnu rovnováhu medzi kvalitnou hudbou a dobrými kontaktmi. Ale to sa väčšinou podmieňuje. Keď hrá niekto dobre, všimnú si to väčšie kapely, ktoré ich potom môžu potiahnuť ďalej.
Savi: Hlavne sme malá kapelka, ktorá si ide svojou a nemainstreamovou cestičkou. Nemáme veľké meno na veľké miesta, ale snažíme sa budovať špecifickú nálepku - príklad Dni ovocia a medu, na ktorých sme nedávno hrali.

Čo by ste chceli svojou muzikou ľuďom povedať?
Maroš: Že jediná vec ktorá dnes človeka drží pri zdravom rozume je nadhľad, že najdôležitejšia vec v živote je sloboda a že sex je dobrý. To sú tri témy ktoré sa u nás najčastejšie striedajú. Taká klasika.
Savi: Netreba brať život tak vážne..i tak z neho nevyjdeme živí.. preto i hudba by mala pobaviť .. osviežiť..

Aké sú vaše vzťahy v kapele? A aké vzťahy máte k fanúšikom?
Maroš: My sme hlavne kamaráti - niektorí sa poznáme už dlhšie, niektorí kratšie, ale určite sa dá povedať, že si veľmi dobre rozumieme, hlavne v humore. Ten máme občas tak bizarný, že málokto okrem nás by to pochopil mimo nášho "krúžku". Aj u nás sa občas objavia nezhody a problémy - ale v konečnom dôsledku nás ešte viac zocelia a niečo nám dajú. Fanúšikov máme pár a máme ich veľmi radi. K tomuto by sa mohla vyjadriť hlavne Savi, naša speváčka.
Savi: Sme tá správna skupina ľudí s povahami potrebnými na to, aby nevznikla nuda! Máme fanúšikov.. Veľmi rada by som chcela do nebies ospievať fanúšikov z Držkoviec. Nádherná partia ľudí silno presvedčená o našej tvorbe, že keď sa zjaví kvapka pochybností.. z ich tváre sa dá vyčítať :" neblbnite, veď ste to, čo nám tu chýbalo!" Samozrejme sme zaznamenali reakcie od mladších vekových kategórií, ale čo viac nepoteší ako nadšené punkáčky s načechraným čírom! A konkrétne ja som zaznamenala (dúfam, že chlapci sa tomu vyhli) dosť svojské baliace techniky po koncertoch od starších punkáčov. Ale ... nebudeme si klamať, Milujeme vás!

Akú hudbu počúvate mimo skúšobne? Máte nejaké obľúbené slovenské kapely?
Maroš: Mňa je nebezpečné sa toto spýtať - ja počúvam strašne veľa hudby a dokážem o tejto téme zbytočne kecať do vetra celé dni. A fakt toho počúvam veľmi veľa - od punku cez grindcore, thrash, ale aj mäkkšie veci ako funk, klasický rock ale dokonca aj rap (i keď viacmenej iba horrorcore, to nie je zrovna uspávanka). A taktiež ma fascinujú všetky hlúposti typu Šláger TV, Martin Jakubec, Salco, Maduar. Prosté mám rád bizarnosti a extrém. Ja osobne mám veľmi rád slovenskú hudbu, z takých ktoré ma najviac ovplyvnili spomeniem zoskupenia ako Davová Psychóza, Slobodná Európa, Horkýže Slíže, Prípad Ewi Burdovej, Čad. Novšie a modernejšie zoskupenia sledujem, orientujem sa v nich, ale nepočúvam ich. Všetko je to na mňa už moc uhladené a čisté. Rocknroll je v moje predstave primitívny, priamočiari a surový. Preto mám rád punkovú hudbu (dôraz na slovo hudba, lebo ideály punku sú dávno mŕtve - poklona pár posledným jedincom) - aj v dvoch akordoch dokáže zároveň pohnúť telom a v prípade dobrých textov aj dušou. Mám rád jednoduchú hudbu lebo má okamžitý dopad.
Savi: Myslím.. že tým, že každý z nás počúva prakticky všetko a zároveň má svoj hudobný smer.. je schopný zamiešať pri pesničke karty po svojom.

Odkaz pre fanúšikov? 
Maroš: Bavte sa hudbou a nepremýšľajte nad ňou moc tak ako ja. A tešte sa na Vianoce.
Savi: Žite si svoje, nakoniec nájdete aj tak niekoho, kto vám to bude uznávať.