Pozorný divák Veľkej ceny Eurovízie si určite všíma jednotlivé vzorce. Jedným z nich je už pár posledných rokov aj ten, že v danom ročníku väčšina umelcov kopíruje víťaza toho predošlého. A keďže iba Loreen sa vie zmyselne povaľovať, a pritom vytvoriť hudobnú výpravu, celá Eurovízia bola tento rok ospalá aj nudná.

Poďme si najprv upratať stôl. Dohodnime sa, že pokiaľ máte, milý čitateľ či milá čitateľka, potrebu zdôrazňovať, ako Eurovízia už nie je to čo bývala a ide len o hitparádu politiky, pokojne môžete tento článok odignorovať. Nemá zmysel venovať čas a energiu loooongreadu, ktorý vás akurát len vytočí. Počul som však o jednej zákernej exmarkízáčke, ktorá chrlenie síry ocení. :)

Ešte jedna poznámka: Nemo zo Švajčiarska je nebinárna osoba. Pre plynulosť čítania článku pracujeme, pri všetkej úcte, s mužským rodom.

Temnota číha v írskych stromoch

Časy, keď bolo toto, prepytujem, "dekadentné umenie" skutočne dekadentným sú dávno ta tam. Ťažko tomu uveriť, no 68. ročník Eurovízie, ktorú priniesla spomínaná Loreen už druhýkrát do Švédska, mala veľmi málo vyzývavosti. Autor súťaž komentuje už cez dekádu a živo sa mu prehrávajú v pamäti bizarné vystúpenia. Za všetky pozdravme Verku Serduchku, teda tancujúcu trans diskoguľu z Ukrajiny. Teraz vyčnievala azda len "satanistická veverička" z Írska a akože nahý programátor z Fínska.

Keď sa povie Írsko, človek si automaticky vybaví obraz krajiny ryšavovlasých ľudí a rozvetvenú rodinu The Corrs spolu so sláčikmi vo všetkých verziách. V žiadnom, ani v tom najdivokejšom sne, či skôr nočnej more, nikomu nepríde na um Bambie Thug. Speváčka vo svojich 31 rokoch pripomína potomstvo Marilyna Mansona, pričom sama nazýva svoju tvorbu "ouija pop", odkazujúc na tabuľku určenú pre vyvolávanie duchov.

Sprievodné vystúpenie k skladbe Doomsday Blue bolo veľmi nenáročné. Umelkyňa celé svoje približne tri minúty strávila pri mesiaci a tancovala s diablom v strede sviečkového kruhu s pentagramom. Kým sa slabšie povahy doprežehnávajú, ešte spomeňme, že hudobne bolo číslo celkom nápadité. Išlo o akúsi spleť elektroniky, screamu a priam jazzového spevu. Podčiarknuté a sčítané, náš temný hlodavec to dotiahol "iba" na 6. miesto. Bola to presne produkcia, pri ktorej človek nadvihol obočie.

WTF elementom rozhodne oplývala aj fínska produkcia No Rules od Windows95mana. Už od dávneho víťazstva príšeriek Lordi čaká človek od Fínov skutočne čokoľvek. A hoci to aj prišlo, nedá sa nediviť. Na pódiu sa z veľkého vajíčka vyliahol muž s muletom a ikonickým kazíkovským plnofúzom. Mal na sebe tričko s logom operačného systému a celé vystúpenie spočívalo v tom, že je nahý od pása dole, pričom rôzne prvky na pódiu, vrátane choreografie, skrývajú jeho genitálie. Vrcholom trojminútovky bolo, že mu prileteli rifľové kraťasy z nebies, čo patrične oslávil ohňostrojom cez trubičky vyčnievajúce z haberoviek. Celý tento odsek sa skutočne stal.

Hackol kód

Ťažko vysvetliť, prečo sa vystupujúci snažia kopírovať víťazné číslo minulého ročníka. Logika automaticky káže, že ak bola vlani šampiónkou speváčka, ktorej vystúpenie zrejme vymyslená hovorkyňa Európskej únie vysielateľov (EBU) vo vtipnej dokrútke nazvala, že sa snažila dostať z grilu na panini, tento rok bude treba asi prísť s niečím iným. Zdá sa však, že Eurovízia má svojstojné zákonitosti.

Veľká časť vystupujúcich začínala do mystického ticha v posede, polosede, pololežmo či úplne ležmo. A potom prišli tri minúty priemernosti. Nechápme sa zle, nechýbal ten cirkus a okázalosť z minulých ročníkov. Opäť flashback: napríklad vlaňajší Let 3 s piesňou Mama ŠČ! z Chorvátska. Nič nebolo vysloveným prúserom. Len chýbali nápady.

Preto sa nemožno čudovať, že vyhral Nemo. Švajčiarsky raper a spevák podal Európe posolstvo s názvom The Code. Ani v tomto prípade nešlo o vizuálne nič prehnané či zaujímavé, teda pokiaľ našinca nepohoršuje nebinárnosť umelca. Inak sa Nemo potácal na kruhu, z ktorého sa prevažoval na náhodné body jeho obvodu. Samotná skladba predstavuje opäť žánrový synkretizmus medzi varieté, rapom, gotickým rockom a veľmi veľmi vzdialeným grimeom. Treba oceniť aj fakt, že v Nemovom vystúpení úplne absentovala melodráma, ktorá bola dosiaľ vždy vernou spoločníčkou súťaže. Takto získal za dramatického vyhlasovania výsledkov 591 bodov.

Pre zaujímavosť, je to iba osembodový náskok pred vlaňajšou víťazkou. O neschopnosti nájsť víťaza v plejáde priemernosti svedčí aj to, že druhému Chorvátsku chýbalo so štrikovaným vystúpením Baby Lasagna len 45 bodov, aby vyhralo.

Dramaturgia sklamala, prišiel aj Alcazar

Zaujímavosťou sobotného večera bola aj dramaturgia šou. Produkcia a stage design Eurovízie patria medzi tie najlepšie a organizátori môžu byť rok čo rok patrične hrdí. Biorytmus skalných fanúšikov však narušil fakt, že 25 vystúpení prebehlo plynule bez väčších prestrihov do tzv. Green Room, teda miestnosti, kde zvyknú umelci čakať na svoje poradie.

Sklamaním bolo hlavne málo priestoru pre vynikajúcu švédsku moderátorku Petru Mede. Kým pred siedmimi rokmi mohla robiť mikroskeče na pódiu či spolu s Månsom Zelmerlowom predviesť dokonalý recept na eurovízne víťazstvo, teraz mala len zopár bonmotov. Diétne moderovanie dopĺňala kanadská herečka švédskeho pôvodu Malin Åkerman.

Aké boli nesúťažné čísla? Na začiatku vystúpil Björn Skifs, pôvodný interpret piesne Hooked on a Feeling, s ktorou ako prvý Švéd dobyl americký rádiový rebríček. Málo však ponúkol "polčas" medzi vystúpeniami finalistov a ukončením diváckeho hlasovania, po ktorom nasledovala prezentácia hlasov národných porôt. Malmö Arena sa na chvíľu spojila s Londýnom, aby priniesla kúsok hologramovej šou švédskej legendy ABBA. Tá na Eurovízii triumfovala presne pred 50 rokmi, no jej členovia sa na sklamanie divákov v aréne osobne neobjavili. Slabou náplasťou bola pocta Abbe od eurovíznych dív Caroly, Charlotte Perelli a Conchity Würst. 

Na obrazovky sa vrátila aj Loreen, ktorá ponúkla medley skladieb Forever a vlaňajšej víťaznej pesničky Tattoo. Opäť nechýbala nápaditá scéna. Pod niečím, čo vyzeralo ako strom z mikroténových vreciek po nájazde zákazníkov počas akcie, sa futuristicky zvíjala, zadkom pripevnená na akomsi podstavci. Nechty opäť o čosi podrástli a materiál už nebol organický, pôsobil skôr titanovo alebo ako chirurgická oceľ. Speváčka tak zrejme chcela docieliť bionický vzhľad.

Súčasťou programu bolo aj avizované znovuzjednotenie švédskej ikonickej trojice Alcazar, ktorá predviedla svoj najvväčší hit Crying At the Discoteque. Pódium sa premenilo na tanečný parket s discoguľou a popový triumvirát priniesol tsunami energie. Všetko sa ligotalo, počnúc kostýmami a končiac samotnými vystupujúcimi. Samozrejme, nesmeli chýbať ani trýskajúce efekty či zvolávanie k potlesku. Taký Dan Nekonečný na tretiu.

Najviac emócií na škále od prekvapenia cez hnev, ale aj smútok či škodoradosť, vyvolalo vyhlásenie výsledkov diváckeho hlasovania pre Veľku Britániu. Reprezentant Olly Alexander, posledná zostávajúca tretina Years & Years, priniesol z hygienického hľadiska nie veľmi vábnu kúpeľňovú telesnú v podobe Dizzy. Nechýbali bozkávajúci sa muži, červené veľmi viditeľné suspenzory, ale aj desivo špinavé kachličky. Napriek celoeurópskej popularite hitu King od jeho domovskej skupiny dostal spevák od divákov presne nula bodov. Poroty boli menej indiferentné a chlapcovi dali 46 bodov, takže nakoniec neskončil ako lúzer roka.

Priatelia, naše snahy neboli márne. Autor na tomto mieste už niekoľko rokov prízvukuje, že Eurovízia nie je veľké peklíčko, pokiaľ z nej olúpeme gýč, okázalosť a premotivovanosť. Jasné, zobrazuje sexuality rôznych druhov a ešte stále sa chcú všetci chytať za ruky okolo ohníka, ale presne s touto myšlienkou súťaž vznikla.

Aktuálne je to pritom paradox, keďže proti účasti Izraelu sa horlivo protestovalo a ktosi priveľmi precitlivelý rozhodol o vylúčení Holanďana na poslednú chvíľu pre jednu nepatričnú poznámku štábu. Z tohto dôvodu Holandsko ani nevyhlasovalo výsledky hlasovania a zastúpiť ho musel člen z EBU panela. Inak sme na tom dobre. Až tak, že sa nudíme. Je priveľa, keď chce človek zlatý stred medzi hudobnou kvalitou a zábavnou zložkou?

Úplné výsledky Veľkej ceny Eurovízie 2024:

Autor: Marek Majzon