Úsvitom ju pomenuj, nemáš lepších slov.
Úsvit môj ťa volám básnicky,
na tvoju bránu som vylepil svoj tieň,
už to tam máte, jak na plagáte,
že neodídem od týchto stien.
A viac a viac nebudem sám,
už to v piesni zvučí,
a viac a viac nebudem sám,
vietor sa to učí,
bude nám to hvízdavať
raz na spoločnom kľúči,
úsvit môj, úsvit môj.
Úsvit môj, už viem, čo dáva smer,
strieborná čiara a je to škára dvier,
svieti prah domu a ľudia tomu hovoria obzor
ó úsvit môj.
A viac a viac nebudem sám,
už to v piesni zvučí,
a viac a viac nebudem sám,
vietor sa to učí,
bude nám to hvízdavať
raz na spoločnom kľúči,
úsvit môj, úsvit môj.
A viac a viac nebudem sám,
už to v piesni zvučí,
a viac a viac nebudem sám,
vietor sa to učí,
bude nám to hvízdavať
raz na spoločnom kľúči,
úsvit môj, úsvit môj.
Úsvit môj jej hovorím,
nemám lepších slov
a keď oči zatvorím,
bude mojou tmou
a keď oči zatvorím,
bude mojou tmou
a keď oči zatvorím,
bude mojou tmou.
|
