|
|
All Of Us - 10. 000 Times All Of Us - 10. 000 Times |
tlač |
edituj | | Poznámka: 10 000 krát
Pesničku videlo 3958 návštevníkov.
Kvalita : bez hodnotenia
Hodnotilo ľudí: 0 ohodnoť aj ty | |
*** Autor textu: Jan *** Autor hudby: All Of Us | Búrka prinesie dážď,
voda zamrzne,
slnko roztopí ľad.
Vždy som bol silný, vždy som išiel ďalej,
nasledoval som znamenia nadomnou, mal vlastný život.
Teraz som odhodený v búrke, kde sa narodil chaos,
som sám odchytený v chládku.
Žijem si život fantóma,
som hádanka nalepená na kameni.
Som nepokojný a stratený,
necítim si svoje vlastné kosti.
Refrén:
Kvôli komu čakám vonku v daždi?
Kto by to mohol vysvetliť?
(Kto je hodnota, na ktorú čakám?)
Kvôli komu čakám vonku v búrke, ak to nie je kvôli tebe?
Vždy som sa ťažko snažil ostať len v tvojej tabuľke,
nasledoval som znamenia z môjho srdca, ale so strachom v krvi,
že jedného dňa budem sám a ty neprídeš domov,
som odhodený späť tam, kde som začal.
Refrén:
Kvôli komu čakám vonku v daždi, ak to nie je kvôli tebe?
Kvôli komu čelím búrke, útočiacej na moje žily?
10 000 lží, 10 000 bitiek, 10 000 pokusov, desať, 10 000 krát som mal pravdu.
Videl som to v tvojich očiach, iskry, ktoré sa premenili na ľad.
10 000 lží, 10 000 bitiek, 10 000 pokusov, 10 000 krát som mal pravdu.
Refrén:
Kvôli komu čakám vonku v daždi, ak to nie je kvôli tebe?
Kvôli komu čelím búrke, útočiacej na moje žily?
Na NRJ awards 2007 som stretol dievča, ktoré som už dlhý čas nevidel.
Vyzerala prekrásne.
Klasa, štýl a nezávislosť by boli dobrými prídavnými menami pre jej podnikovú kartu.
Jej oči a ten úsmev sú jedinečné.
Aj tak, keď odišla späť domov nasledujúci deň, nebol som schopný zabudnúť na ňu.
Odkedy som si niesol jej portrét vo svojej hlave.
O týždeň neskôr - telefón zvoní.
Dievča, s ktorým som sa rozprával neznelo ako optimistické a usmievájuca krásavica,
ktorú poznám z bývalych rokov a tamto dievča,
ktoré okupovalo moju myseľ počas celého predchádzajúceho týždňa.
Osoba, s ktorou som sa rozprával, bola smutná, zúfalá a blízko vzdania sa nádeje.
Znela pesimistickejšie a depresívnejšie ako najtemnejšia báseň akú som kedy čítal.
Chvíľu trvalo, kým bola schopná povedať mi dôvod jej nálady.
Povedala mi, že jej matka bola naozaj chorá, ležala v nemocnici,
ďaleko v jej rodnom meste a že doktori neboli optimistickí o jej budúcnosti.
Čo to spôsobilo ešte horším;
dievča nemalo šancu cestovať tam na návštevu za svojou mamou,
zásluhou finančných dôvodov a jej už zapísaných hodín práce.
Bola nútená počkať do ďalšieho víkendu, dúfajúc, že to by to nebolo príliš neskoro.
Verí v anjelov, povedala mi, potichy plačúc,
predtým než stratila silu pokračovať v našom telefonáte. |
| |
All Of Us:
