*** Autor textu: Šegi, Dena, Bacil *** Autor hudby: 100 | Šegi: Že či mám oči otvorené a či ne, s otvorenými vidím, čo je tu spotvorené a čo v piči je..niekedy dostanem sa, v krajnosti ocitnem sa, no a neviem aké mám použiť náčinie, vtedy mal bys, najradšej mal ich zatvorené a počúval, jak sa všetko na mňa tlačí, že? veď tu už všetko je prestreté, nastolené, prezreté na stole ne? chuť to má ako ovocie prezreté, že všetko je presraté, tak to je ne? v prevrate, aj tak to je, sposoby správania od iných prebraté, no nie tie dobré, ale prekliate, napríklad ako získať to, čo je preliate, takéto šance nepremrháte, keď máte možnosti, veď keď si chceš lepší život spraviť, nikto sa na to nezlostí, lenže keby si ich zatvorené mal, nepadneš do tej pasti a čo videl by si sa prepadne do priepasti..a s tým aj ty sám, lebo čo oči nevidia, to srdce moje nebolí, ale mňa to prebolí keď na papier mi to predere sa, i keď za srdce to bere ma, to stalo neraz sa, a potom už moc ono nesere ma, ale aj tak pomyslím na to, či som ich mal mať otvorené a či ne, veď od toho závisí čo sa ďalej udeje, v tom to spočíva, spočinie a či nie?
REFRÉN: Keď mám oči zatvorené, nevidím sám čo je klam, nevidím to, čo vidieť mám, aj keď ublížiť to može nám, na to sám zabúdam vďaka tým očiam, ktoré nevidia ten močiar, vidia len stred dvoch čiar, tam všetko jednoduché netrápi ťa, to čo nevidíš, to čo vidíš je to čo vidieť chceš, a ne to čo musíš, na to zabúdaš hneď keď oči zatváraš pred..
Dena: Tým, čo ty vidíš, no ja nevidím, teba trápi, no na mojej tvári nevidíš ten výraz už po stý raz mám viečka zaklopené, lebo som sa naučil, že oči tie sú stvorené na to aby zatvoril si ich, aby nevidel si, nevidel si, nezranený ostal si, no až potom aby otvoril si ich keď bolesť tá pominula, teba minula, no tých čo pozerali neminula jak minule mňa, vela krát som sa sklamal, kým nezistil som, že život neni iba rajská záhrada bez dná, ktorú prejdeš bez škrabancov od tŕnia, potom prišla tma, vyvolaná mnou, aby zachránila mňa od sklamania, utrpenia a zistenia, že lepšia je tma jak svetlo dňa, moja utópia, že lepšie nevidieť jak vidieť, existovať može, potom tvoja ilúzia, tvoj klam, ktorý si vytvoríš sám..na zlo zabúdam, vidím len stred dvoch čiar, oči zatváram, nevidím ten močiar, som slepý aj keď vidím, ked mám..
REFRÉN: Keď mám oči zatvorené, nevidím sám čo je klam, nevidím to, čo vidieť mám, aj keď ublížiť to može nám, na to sám zabúdam vďaka tým očiam, ktoré nevidia ten močiar, vidia len stred dvoch čiar, tam všetko jednoduché netrápi ťa, to čo nevidíš, to čo vidíš je to čo vidieť chceš, a ne to čo musíš, na to zabúdaš hneď keď oči zatváraš pred..
Bacil: Či máš oči otvorené, a či oči zatvorené, sledy udalostí zostávajú nezmenené, kedy situácia v živote ponúka ti dve možnosti, vtedy radšej zavrieš oči ako by si sa mal pozrieť pravde do očí, lebo keď oko zočí, ľahko sa všetko naopak pretočí, s tvojím životom zatočí, tak či onak, so zavretými očami, ľahšie sa ti cez to ďalej preskočí, tak no tak.. niekedy je lepšie zas oči otvoriť, pozrieť sa pred seba, problému sa postaviť, lebo keby mali všetci oči naraz zavreté, ťažko by bolo nám žiť tu na svete, dobré zážitky zostanú a zlé vymažú sa z pamete, čo na to poviete? píšem tu svoj názor vetu po vete, ale rozhodnutie je tu iba na tebe, hlavne sám zváž, čo vidieť máš a čo zas nemáš, sám na svoj inštinkt dáš, buď vyhráš alebo prehráš..hráš alebo nehráš? rýchlo vyber si.. tak tu máš! ja sám si vyberám to, čo zo srdca za správne pokladám, vtedy za tým rozumné vysvetlenie nehľadám, medzi dvoma cestami ešte jednu zlatú hľadám, stále hádam, až kým ju nezbadám, stále bádam, hladať neprestávam, neprestávam.
REFRÉN: Keď mám oči zatvorené, nevidím sám čo je klam, nevidím to, čo vidieť mám, aj keď ublížiť to može nám, na to sám zabúdam vďaka tým očiam, ktoré nevidia ten močiar, vidia len stred dvoch čiar, tam všetko jednoduché netrápi ťa, to čo nevidíš, to čo vidíš je to čo vidieť chceš, a ne to čo musíš, na to zabúdaš hneď keď oči zatváraš pred..
|
|
Drviva Mensina:
Čistychov:
Amo:
Marián Čekovský:
Drviva Mensina:
